Rakytník - rastlina budúcnosti

Rakytník rešetliakový (lat. Hippophae rhamnoides) je kríkom patriacim do čeľade hlošinovitých rastlín (lat. Elaeagnaceae). Pôvodnou domovinou rakytníka rešetliakového je Kaukaz a stredná Ázia. Odtiaľ sa však veľmi skoro rozšíril po celej Európe a Ázii. Na nehostinnej Sibíri bol rakytník jednou z mála rastlín obsahujúcich veľké množstvo vitamínu C.

Známe boli aj jeho ďalšie priaznivé účinky, preto sa tu hojne využíval v oblasti medicíny. Vďaka svojim liečivým účinkom nazývali domorodci rakytník "sibírskym zázrakom" či "citroníkom severu".

Dnes takmer zázračné účinky rakytníka rešetliakového začína znovu objavovať aj moderná spoločnosť, a preto sa mu často prezýva "rastlina budúcnosti". Synonymný názov rakytníka rešetliakového je rakytník úzkolistý. Najmä z Ruska pochádza veľa novo vyšľachtených odrôd rakytníka.

Sú to napríklad "Jantarnaja", "Velikan", "Zolotoj počatok", ale aj "Krasavice" či "Sluníčko". Latinský názov rakytníka rešetliakového - Hippophae - má pôvod v starej gréčtine a v preklade znamená trblietajúci sa kôň. Starí Gréci tvrdili, že kone pasúce sa v oblastiach, kde rástol rakytník, mali výrazne lesklešší vzhľad srsti než ostatné kone.

Ako rakytník rešetliakový vyzerá?

Rakytník je tŕnitým, opadavým dvojdomým kríkom dorástajúcim do výšky až 6 metrov. Listy rakytníka sú striedavé, kopijovité a celokorálné, dlhé 3 - 8 cm. Po oboch stranách sú pokryté striebornými šupinkami. Keďže je rakytník dvojdomou rastlinou, líšia sa svojím vzhľadom samčie a samičie rastliny.

Samčie púčiky sú 2 - 3 x väčšie než púčiky samičie. Samčie kvety sú bezkorunné. Kvet sa skladá z nálevkovitého kalicha s dvoma kališnými cípmi ukrývajúcimi pestík. Samčie kvety majú zelenkavo striebornitú farbu.

Samičie kvety kvitnú žlto, obsahujú štyri tyčinky zložené z pozdĺžnych prašníkov a krátkych nití. Plody rakytníka rešetliakového, pre ktoré je tento krík najčastejšie pestovaný, sú kôstkovité, guľovitého, elipsoidného až vajcovitého tvaru. Dorástajú do veľkosti 0,5 - 1 cm. Plody sú žltej, oranžovej či červenej farby.

Dužina je zafarbená do oranžova, je olejovitej štruktúry. Chuť plodov sa líši podľa jednotlivých odrôd od kyslej cez horkú až po nasladlú. Plody rakytníka dozrievajú koncom augusta a krík zdobia až do zimy.

Rakytník rešetliakovitý sa často využíva na spevnenie svahov, pretože jeho korene są iba povrchové, rastú do hĺbky 10 - 60 cm, vetvia sa skôr horizontálne. Na koreňoch sa tvoria koreňové hľuzky obsahujúce hľuzkaté baktérie, ktoré viažu vzdušný dusík potrebný pre metabolizmus rastliny. Rastlina tak prežije aj vo veľmi nehostinných podmienkach bez prihnojenia.

Pestovanie rakytníka rešetliakovitého

Rakytník rešetliakovitý rastie takmer všade, najlepšie sa mu bude dariť na slnečnom stanovišti v ľahšej, piesčitej a priepustnej pôde bohatej na vápnik. Vypestujete ho však aj na vlhčom stanovišti, znáša aj mierne slanú pôdu. Vzhľadom na to, že rakytník pochádza z Kaukazu, nemá problémy s prežitím našich mrazivých zím. K premrznutiu môže dôjsť výnimočne pri dlhodobých extrémnych mrazoch pri pestovaní na vlhkom stanovišti.

Rakytník je dvojdomá rastlina, preto na jedno stanovište vysádzajte vždy samčie aj samičie rastliny!!! Vhodným pomerom je približne 1:6 v prospech samičích rastlín. Rakytník môžete vysadiť ako solitérne rastliny (v páre) aj ako skupinu kríkov. Pri vysádzaní početnejšej skupiny počítajte s tým, že sa rastliny rozrastú a budú mať tŕne, takže ich saďte v dostatočnom rozostupe, aby ste sa potom bez problémov dostali k zrelým plodom.

Rakytníkom môžete osadiť aj neplodné a devastované pôdy. Uplatní sa aj na svahoch a brehoch vodných plôch, ktoré budete chcieť spevniť. Rakytník nie je nutné zalievať, väčšinou si vystačí s prísunom vody z dažďových zrážok, len v obdobiach dlhotrvajúceho sucha mu môžete dopriať trochu vody navyše.

Hnojenie taktieŕ nie je nutné, o prísun živín sa starajú hľuzkaté baktérie žijúce v koreňových hľuzkách. U rastlín starších desať rokov dochádza k postupnému zmenšovaniu prírastkov, preto vykonajte omladzovací rez až na trojročné drevo. Keď sa dočkáte úrody plodov, nezabudnite ich včas zosklidniť, pretože v prezretých plodoch sa znižuje obsah hodnotných látok. Rakytník začína plodiť okolo 2 - 4 roku.

Pestovanie rakytníka zo semien

Rakytník rešetliakovitý si môžete vypestovať aj zo semien. Nie je to, rovnako ako pestovanie dospelého kríka, nič zložité. Výsev vykonávajte najlepšie na jar, keď sú na to najlepšie klimatické aj teplotné podmienky.

Semená nie sú náročné na pôdu, vhodnejšie sú však zásadité, ľahšie pôdy. Semená môžete vysiať priamo na konečné stanovište do pôdy alebo si rastlinky predpestovať v kvetináči. Pri výseve na konečné stanovište najprv odstráňte burina a pôdu prekyprite. Ideálna teplota pre výsev je min. 17 °C. Pri predpestovaní bude pravdepodobnosť úspechu vyššia, pretože sa vám lepšie podarí udržiavať ideálnu teplotu a nehrozí fyzické poškodenie mladých rastliniek napr. domácimi zvieratami...

Mladé sadenice zavlažujte mierne, lepšie znášajú sucho ako premoknutie. Počítajte s tým, že potrebujú dostatočne veľký kvetináč, aby sa mohli dobre rozvinúť kořenový systém. Vzrastlé sadenice rakytníka vysádzajte na stanovište, dajte pritom pozor, aby koreňový bal nevyschol skôr, ako sa rastlina dobre zakorení. Hoci inak veľmi dobře znáša sucho, pri koreňovaní vyžaduje pravidelnú zálievku.

Vitamínový poklad ukrytý v plodoch rakytníka

Plody rakytníka obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálov. Početne zastúpená je skupina vitamínu B. Plody rakytníka obsahujú vitamín B1, B2, B3, B6, ktoré napomáhajú udržiavať v harmónii centrálny nervový systém. Ďalej vitamín B9 známy ako kyselina listová, podporujúci tvorbu krvi a rast a vývoj plodu.

Vitamínu C je v rakytníku naozaj veľa, uvádza sa, že až 10 x viac ako obsahujú pomaranče. Vedci dokonca tvrdia, že jedna jediná bobula dokáže pokryť odporúčanú dennú dávku vitamínu C. Veľkou prednosťou je aj to, že vitamín C sa uchová aj v produktoch vyrobených z rakytníka.

Vitamín D obsiahnutý v plodoch prispieva k správnemu rastu a vývoju kostí a tiež reguluje množstvo vápnika a fosforu v krvi. Prvenstvo drží rakytník v obsahu vitamínu E, obsahuje ho najviac zo všetkých rastlinných plodov. Vitamín E sa využíva pri liečbe mužskej sterility, svalovej dystrofie a pri kardiovaskulárnych poruchách. Neopomenuteľná je aj prítomnosť vitamínu K, ktorý podporuje krvnú zrážanlivosť.

Obsah karoténu, z ktorého sa vytvára vitamín A, sa u rakytníka vyrovná mrkve, ktorá je považovaná za jeden z jeho najbohatatších zdrojov. Vitamíny sú v plodoch rakytníka obsiahnuté vo vyváženom pomere, čo je príčinou ich mimoriadnej liečivej sily.

Pri predávkovaní sa môže objaviť pálenie pažeráka, prípadne vracanie v dôsledku nesnášanlivosti oleja pri vnútornom užití. Tieto ťažkosti sú však veľmi málo pravdepodobné.

Liečivé účinky a využitie rakytníka

Liečivé účinky rakytníka poznali ľudoví liečitelia na Sibíri, v Mongolsku aj v Číne už v dávnej minulosti. Používali ho pri liečbe pľúcnych, pečeňových, tráviacich aj kĺbových ochorení. V tibetskej tradičnej medicíne sa podáva pri kardiovaskulárnych chorobách a intoxikáciách. Plody rakytníka sa používajú pri hypovitaminóze a avitaminóze.

Ich konzumácia prispieva k zlepšeniu zdravotného stavu u pacientov po prekonaných infekčných chorobách a po chirurgických zákrokoch. Do svojho jedálnička by ich mali zaradiť aj osoby trpiace problémami s trávením a so žlčníkom. Čerstvé plody sa používajú na liečbu všetkých druhov prechladnutia, pri chrípke, angíne, bolestiach hlavy, pri chorobách pohlavného ústrojenstva a zápale močových ciest. Vhodné je ich užívanie pri zvýšenej stresovej, pracovnej aj športovej záťaži.

Šťava z plodov sa užíva ako podporný prostriedok na zníženie kyslosti žalúdočných štiav. Sirupy a džúsy z plodov rakytníka rešetliakového pomáhajú dlhodobo zvyšovať výkonnosť, zlepšujú paměť a koncentráciu myslenia. Veľmi účinný je aj rakytníkový olej, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu a dopĺňa nedostatok vitamínov a minerálov v organizme. Rakytníkový olej dokáže regenerovať tkanivá, lieči popáleniny aj kŕčové žily.

Nálev zo sušených listov sa používa pri nádche. Listy sa v tradičnej medicíne používajú aj pri liečbe reumatizmu a dny. Pokiaľ chcete spomaliť vypadávanie vlasov a dosiahnuť ich spevnenie, oplachujte si ich pravidelne odvarom z rakytníkových listov. V poslednej dobe boli preukázané prvé pozitívne výsledky pri liečbe rakoviny krčka maternice. Významný je aj obsah alkaloidu hippopheinu, ktorý sa v tele premieňa na serotonín, ktorý je dôležitý pre celkovú vitalitu a pomáha chrániť organizmus proti depresii a nádorom. Pri užívaní rakytníka sa doteraz neobjavili nežiaduce účinky ani nie je známa žiadna kontraindikácia.

Rakytníkový olej používali aj ruskí kozmonauti ako vitamínový doplnok a ochranu pred žiarením pri svojich výpravách do vesmíru.