Exotická murája zo semien

Muraja latnatá (lat. Murraya paniculata) je stále zeleným kríkom patriacim do čeľade routovitých rastlín (Rutaceae). Jeho domovinou je Ázia. Najčastejšie sa jej pôvod pripisuje Číne a Japonsku. V dnešnej dobe sa hojne vyskytuje v juhovýchodnej Ázii. Možno ju nájsť na území od Pakistanu a Srí Lanky až po južnú Čínu, Thajsko, Malajziu. Pestuje sa aj na Filipínach, v Indonézii a na Novej Guinei. Rozšírila sa do severnej Austrálie a na juhozápad Oceánie. Na pôvodných stanovištiach sa vyskytuje v tropických lesoch, v krovinách popri vodných tokoch a v horských oblastiach rastie až do nadmorskej výšky cca 1300 m. n. m. Muraja je známa aj pod starším názvom tlustoslupka latnatá či pod označením pomarančový jazmín a čínska myrta.

Existuje niekoľko druhov muráje, patria k nim napríklad Murraya paniculata, Murraya stenocarpa, Murraya ovatifolialata, Murraya koenigii, Murraya exotica a Murraya alata.

• Murraya koenigii získala svoje druhové meno po botanikovi Johannovi Koenigovi. Domovinou tohoto druhu je India, Srí Lanka a Pakistan. Na prirodzenom stanovišti dorástajú rastliny výšky 4 - 6 m a šírky 3 - 5 m, priemer kmeňa dosahuje približne 40 cm. Listy sú nepárnozperené, s dĺžkou medzi 15 - 25 cm. Každý list má 11 - 21 párov lístkov. Jednotlivé lístky majú opakvajcovitý tvar a dorástajú do 2 - 4 cm dĺžky. Ker kvitne drobnými bielymi kvetmi. Plodom sú čierne bobule, ktorých dužina je jedlá, ale pozor, semená sú jedovaté.

• Murraya exotica sa často pestuje v tropických záhradách. Tento druh muráje má drobné, hústo rastúce voskovité listy oválneho tvaru. Ich farba je tmavo zelená. Po rozdrvení vydávajú listy príjemnú vôňu. Kvety sú drobné, trubkovité, zložené z piatich bielych okvětných lístkov, z ktorých stredu nápadne vyčnieva pestík s peľovými tyčinkami. Kvety rozkvitajú postupne a svojou vôňou pripomínajú citrusy. Bobule (plody) sú červené a jedlé. Chutia podobne ako nakladané olivy.

• Murraya paniculata je beztŕnnym, stále zeleným krom s nepárnozperenými, tmavozelenými, kožovitými listami. Kvety sú biele s piatimi korunnými plátkami. Vydávajú príjemnú vôňu. Plody sú červenej farby, veľké cca 0,5 cm, okrúhleho či podlhovastého tvaru. V našich podmienkach sa tento druh pestuje ako hrnková rastlina, často sa z nej tvarujú bonsaje (potreby pre bonsaje).

Pestovanie muráje

Murája je celkom nenáročná na pestovanie, je dosť odolná. Najlepšie sa jej darí v skleníku, ale znáša aj pestovanie v byte. Umiestnite ju do vzdušnej, svetlej a teplej miestnosti, najlepšie na južné alebo východné okno. Rastlina najlepšie prospievá pri teplote 16 - 25 °C. Jej korene majú veľmi rady teplo. Pri ich podchladení alebo premočení zhadzuje rastlina kvety aj plody, pri silnom podchladení opadávajú aj listy. Na zalievanie je najvhodnejšie použiť dažďovú alebo prevarenú vodu. Zálievku vykonávame pravidelne tak, aby substrát úplne nevyschol. V letnom období je možné muráju letniť na balkóne alebo na záhrade, nesmie však byť vystavená prudkému slnku. Pri letnení vyžaduje rastlina vydatnú zálievku a zhruba raz za mesiac je vhodné ju prihnojovať tekutým hnojivom pre izbové kvety. Na zimu ju preneste do chladnejšej miestnosti s teplotou cca 10 °C. Rastlina nie je mrazuvzdorná, preto tak urobte ešte pred príchodom prvých mrazíkov. Na zimovisku by malo byť dostatok svetla a vzdušnej vlhkosti. Dostatočnú vlhkosť možno zabezpečiť pravidelným rosením listov alebo umiestnením odparovača v blízkosti rastliny. Rosenie je v zime hlavným zdrojom vody, zálievku obmedzte na minimum a ani muráju neprihnojujte. Najvhodnejším substrátom pre muráju je mierne kyslá, priepustná a živná pôda, neobsahujúca vápno (substráty). Keďže je murája príbuznou citrusov, je možné použiť špeciálny substrát pre citrusové rastliny. Muráju je vhodné každé dva roky na jar presadiť do väčšieho kvetináča (pálené kvetináče). Rastlinu môžete zastrihávať a tvarovať, čím možno dosiahnuť pomerne malý vzrast rastliny. Niektorí pestovatelia z muráje vytvárajú bonsaje. Listy môžete skrátiť na prvý pár kedykoľvek v čase rastu, dajte si však pozor, aby ste neodstrihli nasadené púčiky kvetov na koncoch výhonkov, bola by ich škoda. Tvarovanie muráje je možné kedykoľvek. Vhodnejšie je drôtovať mladé a tenké vetvičky, pretože staršie a silnejšie sú krehké a ľahko praskajú.

Murája sa množí buď pomocou odrezkov alebo zo semien. Pestovanie zo semien je jednoduchšie, pretože odrezky pomerne zle zakoreňujú. Zo semien si muráju dokáže vypestovať aj takmer neskúsený pestovateľ. Semená vysievajte do substrátu zloženého z rašeliny, listovky, kompostovej zeminy a piesku v pomere 1:1:1:1. Jednoduchšie je využiť namiesený substrát pre citrusové rastliny. Substrát si pripravte do vhodnej nádoby. Pre udržanie stálej teploty a vzdušnej vlhkosti je vhodné pestovanie v miniskleníku či v minipareništi. Semienka vysievajte na povrch substrátu a mierne ich pritlačte. Pre klíčenie je najvhodnejšia teplota okolo 25 °C. Výsev umiestnite na svetlé miesto, ale nie na priame slnko, pretože by mohlo dôjsť k spáleniu listov mladých rastliniek. Rastlinky pomerne rýchlo rastú, často vykvitajú už v druhom roku po výseve. Rastlina nie je náchylná na choroby a škodcov. V domácom prostredí ju však môžu napadnúť molice, svilušky alebo červce, ktoré je potom potrebné postriekať vhodným prípravkom proti savému a žravému hmyzu.

Využitie muráje

Murája sa v našich podmienkach pestuje skôr na dekoratívne účely. Obsahuje však aj mnoho významných látok, predovšetkým antidiabetiká a antioxidanty, vďaka ktorým má aj liečivé účinky. Murája pôsobí antimikrobiálne, má upokojujúce účinky a znižuje podiel cholesterolu v krvi. Kožovité listy po rozdrvení uvoľňujú veľmi príjemnú citrusovú arómu, preto sa výťažky z nich často využívajú v aromaterapii. Murája je tiež súčasťou ájurvédskej medicíny. V ázijskej kuchyni sa listy muráje používajú ako náhrada vavrínového listu. Sušené plody bývajú súčasťou indického "kari" korenia. Vonná kôra slúži na výrobu parfumov.