Mučenka alebo maracuja

Mučenky (lat. Passiflora) patria do čeľade mučenkovitých rastlín (lat. Passifloraceae). Mučenky sú vytrvalé, popínavé rastliny či kry, pochádzajúce väčšinou z Južnej Ameriky. Hojne zastúpené sú však aj v Severnej Amerike, Ázii a Austrálii. Do Európy bola najprv privezená misionármi mučenka modrá (lat. Passiflora caerulea), ktorá sa časom rozšírila a dnes je pestovaná ako izbová rastlina. V teplejších oblastiach Európy (Taliansko, Francúzsko a Španielsko) rastie aj vo voľnej prírode.

Najrozšírenejším druhom pestovaným pre svoje bobule (plody) známe pod názvom maracuja je mučenka jedlá (lat. Passiflora edulis). Tento druh mučenky sa pestuje najmä v Karibiku a v Južnej Afrike. Pestuje sa žltá a tmavá varieta. Žltá varieta nesie latinský názov Passiflora edulis var. flavicarpa a tmavá sa volá Passiflora edulis var. edulis. Existuje viac ako 500 druhov mučeniek a navyše šľachtením stále vznikajú nové kultivary s najrôznejšími farbami kvetov. Kultivary však majú skôr okrasnú funkciu. Mučenky sú popínavé rastliny (liány), ktoré môžu dorásť až do dĺžky 15 m. Listy sú tmavo zelenej farby, trojlaločné. Farba kvetu závisí na konkrétnom druhu mučenky, môžu byť biele, zelené, ružové, fialové i červené. Plody sa taktiež líšia podľa druhov. Môžu byť guľaté i podlhovasté, rôznych farieb.

Druhy mučeniek

Najčastejšie pestovanými druhmi mučeniek sú napríklad mučenka modrá (lat. passiflora caerulea), mučenka jedlá (lat. passiflora edulis), mučenka banánová (lat. passiflora mollissima) a mučenka sladká (jazykovitá) (lat. passiflora ligularis). Alebo tiež mučenka pletná a mučenka obria.

• Mučenka modrá sa pestuje hlavne pre okrasu. Na prvý pohľad upúta veľké množstvo veľkých modrobielych kvetov, ktoré príjemne voňajú. Kvety môžu mať v priemere 8 - 10 cm. Listy mučenky modrej su tmavozelené, päťdielne a hlboko vykrojené. Do Európy bol ako prvý dovezený práve tento druh. Misionári v jej kvete spatrovali nástroje umučenia Ježiša Krista. Tri čierne čnelky s bliznami im pripomínali klince, päť prašníkov značilo päť rán Kristových a veniec farebných vlákien pripomínal tŕňovú korunu. Špicato zakončené listy predstavovali kopiju, úponky biče a desať okvetných lístkov značilo desať apoštolov. Latinský i slovenský názov tejto rostliny je s umučením Ježiša Krista úzko spojený. Latinské meno Passiflora je zložené zo slov "passio" znamenajúce utrpenie a "flos" označujúce kvet. U slovenského názvu mučenka je súvislosť zrejmá na prvý pohľad.

• Mučenka jedlá je známa aj pod názvom svojho plodu - maracuja. Tento druh mučenky je teplomilný a pestuje sa najmä pre svoje plody, ktorými sú guľaté až oválne bobuľky, v zrelom stave žlté či tmavo fialové farby. Vo vnútri plodu je šťavnatá dužina a mnoho semienok. Žlté plody maracuje (zlatá maracuja) môžu narásť až do veľkosti grapefruitu. Povrch tohto plodu je hladký, lesklý s jemnou šupkou. Rastliny s tmavo fialovými plodmi sa pestujú napríklad v Keni, plody sú menšie, so suchou a zvráskanou šupkou. Šupka tejto odrody je mierne jedovatá, pretože obsahuje kyanogénny glykozid. Tepelnou úpravou sa však molekuly kyanidu zničia a navyše v surovom stave je šupka len ťažko požívateľná

• Mučenka banánová je liánovitá rastlina s veľkými ružovými, trubkovitými kvetmi, ktoré môžu mať až 8 cm v priemere. Plody sú podlhovasté, dorastajú do dĺžky cca 12 cm, sú jedlé a majú žltú farbu. Pripomínajú malé banány, čomu nasvedčuje už samotný druhový názov. Tento druh mučenky krátkodobo znesie teplotu až - 2 °C. Rastliny majú rady teplo. Plodí 2 x ročne. Rast je veľmi rýchly, preto je nutné rastline poskytnúť oporu, po ktorej sa môže pnúť.

• Mučenka sladká (jazykovitá) sa pestuje pre svoje lahodné, šťavnaté plody. Plody sú oranžovej farby s tvrdou, kožovitou šupkou. Vnútorná časť plodu je vyplnená žltooranžovou rosolovitou hmotou - arilom, ktorý je veľmi aromatický a chutný. Plody zrejú 2 x ročne. Kvety tejto mučenky majú krémovú farbu, listy sú celokrajné, jazykovitého tvaru.

• Ďalšími často pestovanými mučenkami sú mučenka obria (lat. Passiflora alata), mučenka pletná (lat. Passiflora incarnata), ktorá sa pestuje ako liečivka. Na liečebné účely sa využívajú listy, ktoré sa v čerstvom stave používajú na liečbu kožných chorôb. Najúčinnejšia je na kožnú plesňu. Pestuje sa tiež mučenka citrónová (lat. Passiflora citrina) a mučenka révovitá (lat. Passiflora vitifolia).

Od semienka až po plod maracuje...

Semienka mučenky je vhodné pred výsevom namočiť do teplej vody (na několik hodín). Semená mierne napučia. Vysieva sa do pripraveného substrátu, do hĺbky cca 0,5 cm. Do výsevnej misky nezabudnite dať dobrú drenáž, aby mohla prebytočná voda dobre odtekať. Semená najlepšie klíčia pri teplote v rozmedzí 22 - 26 °C. Pri tejto teplote a na svetlom stanovišti začnú mučenky klíčiť zhruba za 4 - 6 týždňov, niektoré druhy aj neskôr. Výsevný substrát udržiavajte neustále mierne vlhký. Ideálne podmienky pre klíčenie a rast mladých rastlín poskytuje miniskleník či minipařenisko. Vzrastlé mučenky milujú svetlo, pri jeho nedostatku rastliny nekvitnú a netvoria plody. Ideálnou teplotou pre pestovanie je bežná izbová teplota, zimné teplotné minimum je cca 10 °C. V dobe vegetácie má mučenka rada dostatočný prísun vody, pôda musí byť neustále vlhká. V zime sa zálievka obmedzuje, zalievajú sa mierne podľa teploty prezimovanie približne 1 x za 14 dní. Na jar a v lete má rastlina rada pravidelné rosenie, ktoré vykonávajte v dobe, keď na ňu nesvieti slnko. Mučenku možno letniť na záhrade, najlepšie so zapusteným kvetináčom. Znesie priame slnko, v tieni by nekvetla. Na jeseň rastlinu premiestnite na zimné stanovište s nižšou teplotou a dostatkom svetla. Vykopte rastlinu s kvetináčom zo zeme, odstráňte korene, ktoré počas letnenia vyrástli von z kvetináča. Nadzemná časť rastliny skráťte. Rastliny si potrebujú v zimnom období oddýchnuť, preto ich neprihnojujte. Na jar rastlinu ešte raz orezajte približne o tretinu dĺžky jednotlivých vetvičiek. Asi za mesiac je vhodné rastlinu presadiť do väčšieho kvetináča. Nepoužívajte príliš veľký kvetináč, pretože mučenky lepšie kvitnú v kvetináči len o niečo málo väčšom než bol ten pôvodný (pálené kvetináče). Vhodným substrátom pre pestovanie je zmes vzniknutá zmiešaním drnovky, listovky, rašeliny a piesku v rovnakom pomere. Aby mučenka lepšie kvetla, je vhodné ju v sezóne občas prihnojovať, nepreháňajte to však, pretože pri prehnojení rastliny síce bujne porastú, ale nepokvitnú. Vhodné je hnojiť špeciálnym hnojivom pre kvitnúce izbové rastliny. Ak vám mučenka vykvitne, je to polovica úspechu. Druhou polovicou je vypestovanie plodov. Základom je dobré opelenie kvetov. Nevyhnutné je pestovať aspoň 2 rastliny. Na vonkajšom stanovišti kvety často opeľuje hmyz. Vo vnútornom priestore sa však musíte na chvíľu stať včelou a zabezpečiť opelenie sami. Pomocou malého štetčeka či vatovej tyčinky prenášajte peľ z kvetu jednej rastliny na kvety rastliny druhej. Potom už len čakajte, či opelenie prebehlo úspešne a začnú vám rásť plody - maracuje.

Využitie mučenky a jej liečivé účinky

Plody jedlej mučenky zvanej maracuja obsahujú asi 17 % sacharidov, provitamín A, vitamíny skupiny B a C, vápnik, fosfor, železo a vlákninu. Flavonoidy obsiahnuté v nadzemnej časti mučenky pomáhajú pri problémoch so spánkom. Mučenka má upokojujúci a sedatívny efekt na centrálny nervový systém. Tlmí pocity úzkosti a psychického napätia. Prípravky obsahujúce mučenku zlepšujú a prehlbujú spánok, navracajú duševnú rovnováhu a pohodu. Mučenku možno použiť aj na uvoľnenie hladkého svalstva a na tlmenie menštruačných kŕčov. Mučenka nie je návyková. Nežiaduce účinky neboli preukázané, ale napriek tomu sa neodporúča jej užívanie v tehotenstve a v období kojenia. Zrelé plody sa konzumujú čerstvé, ale ocenite ich aj v kuchyni pri ochucovaní nápojov či pohárov. Exotická chuť maracuje vynikne v ovocných šalátoch, dezertoch, kokteiloch, džúsoch či v marmeládach. Mučenka sa využíva ako prísada aj pri výrobe mydiel, jogurtov, nápojov...