Myrta obyčajná

Myrta obyčajná (lat. Myrtus communis) je vždyzelený ker patriaci do čeľade myrtovitých (lat. Myrtaceae). Synonymným označením myrty je latinské Myrtus boetica. Domovinou tohto kra je Stredomorsko, kde je hojne pestovaný na okrasu. Atraktívne sú kvety, plody a vlastne aj celkový vzhľad tohto kra, ktorý dosahuje výšku až 3 metre. Ako hrnková rastlina dorastie do maximálnej výšky cca 1,5 m. Myrta nie je mrazuvzdorná, čo je hlavným důvodom, prečo sa v našich klimatických podmienkach nepestuje vo voľnej kultúre. V tej ju môžeme nájsť okrem Stredomorska aj na Azorských ostrovoch a na Madeira, kde bola zavlečená. Rozšírená je tiež v západnej Ázii, južnej Európe a v severnej Afrike. Ďalšou odrodou je aj Myrta japonská alebo Myrta čínska.

História myrty obyčajnej siaha až do staroveku. V tej dobe bola používaná na liečbu a ošetrenie širokého spektra neduhov. V antickom Grécku boli vetvičky myrty považované za vyznamenanie a za symbol cti. V gréckej mytológii je myrta spojená s krásou a láskou, preto bola zasvätená bohyni lásky a manželstva Venuši Afrodite. Myrta však bola zároveň aj rastlinou smútočnou. Z čias starého Grécka pochádza aj názov myrty. Jej meno sa odvodzuje od slova "myrtos" či "myron", což znamená vonný balzam. Označenie je pravdivé, pretože celá rastlina krásne vonia.

Myrta obyčajná je ker dosahujúci výšku od pol metra do cca 3 metrov, v priaznivých podmienkach môže dorásť až do 5 metrov výšky. Listy sú eliptické, lesklé, kožovité, zelenej farby. Ich dĺžka je cca 2,5 - 5 cm. Kvety sú drobné, vyrastajú z pazuch listov. Každý kvet má päť korunných plátkov a mnoho dlhých a výrazných tyčiniek. Farba kvetov je biela. Plodom myrty obyčajnej sú bobule veľké asi 7 až 12 mm, stopkaté, čiernej alebo modročiernej farby. Chuť bobúľ je pryskyričnato horká. Každá bobuľa obsahuje niekoľko semien.

Existuje niekoľko druhov myrt, ktoré sa od seba líšia tvarom a veľkosťou listov. Varietami myrty obyčajnej sú napríklad myrtus communis "Tarentinia", což je drobnejší krík, ktorý tvorí po odkvitnutí biele plody. Vetvy sú krátke, letorasty a stopky listov sú hustro chĺpaté. Listy majú úzky vajcovitý tvar. Myrtus communis "Variegata" je kultivarom s pestrými listami, ktoré majú žlté okraje. Myrtus communis "Buxifolia" má široko eliptické listy. Myrtus communis "Minima" je kultivarom zakrsleného vzrastu s malými listami. Plné biele kvety má kultivar myrty "Flore Pleno". Kultivarom pochádzajúcim zo strednej Itálie je myrtus communis "Italica", ktorý má vetvy a výhony strnule vzpriamené, listy sú okrúhlo kopijovité, dlhé cca 3 cm.

Pestovanie myrty obyčajnej

Myrta obyčajná má rada slnečné stanovište, znáša však aj polotieň. Pobyt na slnečnom stanovišti zabezpečí tvorbu kvetov, na druhej strane však môže dôjsť k zvinúvaniu listov. Na svetlom stanovišti bez priameho slnečného žiarenia bude mať myrta krajšie listy, avšak nebude kvitnúť. V bohatej pôde síce znesie mierne mrazy, ale v našich klimatických podmienkach sú mrazy často silnejšie a dlhodobejšie, čo by mohlo rastlinu nenávratne poškodiť či zničiť, preto sa pestuje ako kvetináčová rastlina. Myrtu saďte do pôdy bohatej na humus, bez obsahu vápna. Zemina by mala byť dobre priepustná. Myrta je citlivá na vyschnutie, preto ju zalievajte dobre odstanou vodou (najlepšie dažďovou) v takých intervaloch, aby zemina v kvetináči nikdy úplne nevyschla. Po úplnom vyschnutí substrátu by došlo k rýchlemu oschnutiu a opadávaniu listov. Opadávanie listov hrozí aj pri pestovaní v príliš vysokej teplote. Najvhodnejšie je pestovanie pri normálnej izbovej teplote cca 22 °C. Cez leto môžete myrtu letniť vonku na chránenom balkóne či terase. Cez zimu je vhodné myrtu uchovávať na svetlom mieste s teplotou okolo 7 °C. Ak budete myrtu v zime pestovať v chladu, obmedzte zálievku, avšak pokiaľ možno zvýšte vlhkosť (napr. rosením). Napriek všetkej starostlivosti sa môže stať, že myrta v zime opada, to však nevadí, na jar opäť obrazí novými listami. Na jar myrta ocení presadenie do väčšieho kvetináča. Mladšie rastliny presádzajte každoročne, starším postačí presadenie raz za 2 - 3 roky. Pri presádzaní nezabudnite dať na dno kvetináča vrstvu hrubého piesku či kamienkov ako drenáž, aby mohla voda dobre odtekať. Ďalším úkonom vykonávaným na jar je skrátenie vytiahnutých výhonkov. Rastlina vďaka tomu zahustne. Myrtu možno tvarovať ako stromček s kmeňom alebo ako bonsai. Často strihaných rastliny však menej kvitnú. Myrta sa rozmnožuje semiačkami a vrcholovými či stonkovými odrezkami. Semiačka sa vysielajú najlepšie na jar, kedy sú na to najvhodnejšie svetelné aj teplotné podmienky. Semiačka vysielajte do priepustného substrátu, rovnakého zloženia ako pre dospelé rastliny. Pred výsevom ich namočte na hodinu do teplej vody a potom ich vysejte najlepšie na povrch substrátu, môžete ich aj veľmi jemne zatlačiť. Najvhodnejšia teplota pre výsev je v rozmedzí 20 - 25 °C. Prvé klíčky sa objavia za 20 až 60 dní. Po celú dobu dbajte na dostatočnú vlhkosť substrátu.

Škodcovia na myrte

Myrtu môžu napádnuť molice, červce a štítenky. Preventívnym opatrením proti moliciam je dostatočný prístup čerstvého vzduchu. Na letnom stanovišti môžu myrtu občas napádnuť mšice, ktoré možno odstrániť osprchovaním mydlovou vodou, pokiaľ toto opatrenie nepomôže, použite postriek na savý a žravý hmyz (postriek na hmyz). Na listoch sa môže objaviť aj hubová škvrnitosť listov a pukliaky. Hubovú škvrnitosť odstránite fungicídnym prípravkom, pukliaky sa odstraňujú buď mechanicky alebo systémovým insekticídom. Najväčším škodcom však môže byť samotný pestovateľ. Pokiaľ myrte nedopriaje dostatok vody, opadávajú jej listy, na druhú stranu však nikdy nesmie v miske zostať stáť voda, to by myrte začali zahnívať korene.

Liečivé účinky a využitie myrty

Z myrty sa na liečivé účely využívajú listy a plody. Z myrty sa uvoľňuje éterický olej myrtol, ktorý je skvelým prostriedkom na prečistenie dýchacích ciest. Čaj z výťažkov myrty sa odporúča užívať pri zápale ďasien, zápale dutín a kašli. Myrtu možno použiť aj ako kloktadlo. Myrtová tinktúra sa využíva pri urologických problémoch a pri zápale močových ciest, má totiž silné dezinfekčné účinky. Rozlúčené listy liečia odreniny, škrabance a rany. Niekedy sa používajú aj pri liečbe lupienky.

Liečba by mala trvať vždy nanajvýš dva týždne, dlhodobé užívanie nie je vhodné!!!

Svoje využitie nájde myrta v kuchyni, kde možno jej vetvičky a listy používať ako korenie. Ich chuť sa podobá chuti plodu jalovec, je však o niečo jemnejšia. Sušené listy a kvety príjemne voňajú, preto sa často pridávajú do aromatických vonných zmesí. Myrtový olej sa pridáva do parfumov, mydiel, mastí aj šampónov. Z niektorých kultivarov sa dokonca vyrába víno a kořalky.

Myrta a jej funkcia pri svadbe

To, že je myrta obľúbenou svadobnou dekoráciou, vie takmer každý, ale ako táto tradícia vlastne vznikla? Spojenie myrty a svadby je známe už z čias starého Grécka a Ríma. Už v tomto období mali novomanželia myrtové vence na hlavách. Myrtou sa zdobil aj vstup do domu ženícha a nevesty. U nás sa myrta začala pestovať takmer v každej domácnosti v 19. storočí ako symbol lásky a oddanosti. Novomanželia v deň svadby sadili myrtové výhonky a potom sa o ne starali, pretože sa verilo, že keď sa myrta ujme, bude manželstvo šťastné, keď uschne, manželstvo nevydrží. Dnes myrtu často nosí nevesta na svadobnej kytici, na šatách, zdobí sa ňou svadobné autá, stoly aj lavice v kostole. Každý svadobčan má na klope či na šatách pripevnenú malú vetvičku myrty. Aj dnes je teda myrta považovaná za magickú rastlinu, ktorá prináša novomanželom šťastie, lásku a plodnosť.