Hliva ustricová – pestovanie húb doma takmer všade

Hľva ustricová (lat. Pleurotus ostreatus) je jedlá drevokazná huba patriaca do čeľade hľivovitých (lat. Pleurotaceae). Pôvodnou domovinou je Čína, ale v súčasnosti je rozšírená po celom svete, rastie v miernom pásme i v subtropických lesoch.

Ako vlastne hľva vyzerá

Klobúky hľvy ustricovej pripomínajú tvarom i farbou väčšie ustrice. Podobnosť s ustricou dala tejto hube jej druhové meno. V mladosti sú klobúky hľvy ustricovej sklenuté s podvinutým okrajom, neskôr sa stávajú vejárovitými, dosahujú šírku 5 - 25 cm. Okraj sa stáva ostrým. Zafarbenie klobúkov je premenlivé od belasej, šedomodravej, šedohnedej až k hnedej farbe.

Zafarbenie závisí od podmienok rastu, vzdušnej vlhkosti i od konkrétneho kultivaru. Klobúky vyrastajú podobne ako u väčšiny ostatných hliev v trsoch, radoch alebo vrstvách nad sebou. Jednotlivé trsy môžu dosiahnuť hmotnosť až niekoľko kilogramov. Lupene hľvy sú nízke, mäkké a husté, zbiehacie na tŕň. Pri tŕni sú vidlicovito vetvené. Mladé lupene sú bielej farby, s pribúdajúcim starnutím šednú.

Tŕň tejto huby je veľmi krátky, dlhý iba 1 - 4 cm a hrubý cca 1 - 3 cm. Tŕň je veľmi tuhý, biely, neskôr šedavý. Dužnina je čisto biela, veľmi pružná a šťavnatá. Zafarbenie sa po reze nemení. Chuť hľvy je nasladlá, vôňa je príjemne hubová. Výtrusy hľvy ustricovej sú bezfarebné, valcovité a hladké.

Hľva v prírode rastie od konca leta až do zimy. Pri miernej zime ju možno často nájsť aj na jar na živých alebo odumretých kmeňoch listnatých stromov. Najlepšie sa jej darí na bukoch, vŕbach, orešákoch, jarabinách, brezách a topoľoch. V súčasnosti je jednou z najhojnejšie pestovaných húb v domácich i laboratórnych podmienkach. V súčasnosti sú najväčšími producentmi hľvy z laboratórnych podmienok Čína, Filipíny, Thajsko, Pakistan, Nigéria a USA.

V minulosti boli vykonávané výskumy týkajúce sa pestovania hľvy ustricovej aj na Slovensku. Veľký boom nastal po roku 1982, kedy u nás boli zakladané veľké pestovne. Po novembri 1989 však začali pestovne upadať vďaka otvoreniu hraníc a dovozu hľvy z iných krajín. Hľva je tretia najčastejšie pestovaná huba na celom svete.

Druhy hľvy

Ďalšími druhmi hliav sú, okrem hľvy ustricovej, hľva pľúcna (lat. Pleurotus pulmonarius), hľva miskovitá (lat. Pleurotus cornucopiae), hľva čapicovitá (lat. Pleurotus calyptratus), hľva dubová (lat. Pleurotus dryinus), hľva stepná (lat. Pleurotus eryngii) a hľva ružová (lat. Pleurotus djamour).

• Za sestru hlivy ustricovej je považovaná hliva pľúcna. Rastú v rovnakom čase a na rovnakých miestach. Jej klobúk je 5 - 12 cm široký, vyklenutý, často vejárovitý. Na povrchu k okraju ryhovaný a niekedy roztrhané. Mladé huby sú belasej farby, staršie potom tmavohnedé. Z jedného peňa môže vyrásť viac klobúkov. Lupene sú veľmi vysoké, dužina je biela. Hliva pľúcna má všestranné využitie.

• Hliva miskovitá má klobúk široký 4 - 10 cm. V mladosti je klobúk vyklenutý s podvinutým okrajom, v dospelosti býva plochý, v strede vtlačený až lievikovitý. Farba klobúka môže byť belasá, plavožltá či hnedá. Povrch klobúka je hladký a holý. Peň je dlhý a široký, centrálny alebo excentrický. Výtrusný prach je biely s fialovým odtieňom. Hlivu miskovitú môžete nájsť od jari do jesene na kmeňoch listnatých stromov, najčastejšie dubov a bukoch. Rozšírila sa po celom miernom páse severnej pologule. Je vhodná do polievok a na nakladanie do octu.

• Hliva čapicová (závojová) je pomerne vzácna. Rastie na mŕtvom dreve osík. Klobúk tejto hlivy je čapicovito vyklenutý a prirastený bokom ku kmeňu. Dosahuje 3 - 9 cm v priemere. Povrch klobúka je hladký, v starobe na okraji zostávajú zvyšky plachetky. Klobúk je farby béžovej alebo svetlo hnedošedej. Rastie v júli až v októbri. Vyskytuje sa len v Európe. Hliva čapicová je síce jedlá, ale pre svoj veľmi vzácny výskyt sa nezbiera.

• Hliva dubová klame svojím druhovým menom, pretože častejšie než na duboch ju možno nájsť na jabloňach. Jej klobúk má priemer 4 - 15 cm, má šupinatý povrch s belasou až našedlou farbou. Hliva dubová rastie na kmeňoch a pňoch od augusta do novembra. Aj tento druh hlivy je jedlý, ale pre svoju tuhosť nie je veľmi obľúbená.

• Hliva mäčková je niekedy prezývaná ako hliva kráľovská. Tento druh sa dá vypestovať doma na slamovom substráte. V prírode sa vyskytuje vzácne. Jej klobúk je plochší, polokulovitý. Poznávacím znamením je tenký podvinutý okraj. Farba sa mení od belasej, hnedavej až po našedlú. Mladšie plodnice sú na dotyk plstnaté, v suchom prostredí môže dôjsť k praskaniu klobúkov. V prírode je výskyt tejto huby vzácny. So šťastím ju môžete nájsť od jari do jesene na koreňoch bôľu a na mäčke poľnej.

• Hliva ružová pochádza z juhovýchodnej Ázie. Je veľmi chutná a tiež veľmi zdravá. Boli preukázané priaznivé účinky proti civilizačným chorobám, vďaka obsahu glukánov zvyšuje odolnosť organizmu proti virózam a zamedzuje či spomaľuje rast niektorých typov zhubných nádorov. K rastu potrebuje vyššie teploty než ostatné druhy hlív.

Na vlastnej záhradke si môžete vďaka nášmu e-shopu vypestovať hlivu ustricovú v béžovej a sivej farbe. Hlivu miskovitú a hlivu ružovú. Hliva sa pestuje dvoma sposôbmi - vo vreciach na slamě a na drevených špalíkoch.

Pestovanie hlivy vo vreciach na slamě

Pestovanie hlivy vo vreciach na slamě je veľmi jednoduché a poradí si s ním aj začiatočník. Týmto spôsobom môžete pestovať hlivu po celý rok.

1.) Najprv si pripravte slamu, ktorú sterilizujte vriacou vodou, aby ste ju zbavili baktérií, plesní a iných húb. Potom slamu nechajte vychladnúť a proces sterilizácie ešte raz zopakujte.

2.) Samotné očkovanie môžete začať až slama vychladne na teplotu pod 30 °C. Očkovanie slamy prebieha tak, že do veľkého vreca cca 50 x 100 cm striedavo kladiete slamu a rozdrobený očkovací substrát. Jedno balenie očkovacieho substrátu vystačí približne na 15 - 20 kg navlhčenej slamy. Naplnené vrece uzavrite, najlepšie zaviažte.

3.) Ostrým predmetom vyrežte do vreca 3 - 5 cm veľké zárezy, celkovo cca 10 zárezov na jedno vrece. V prostredí s nízkou vzdušnou vlhkosťou urobte zárezov menej, aby nedochádzalo k presychaniu slamy. Vrece s naočkovanou slamou umiestnite do polotieňa, aby na neho nesvietilo slnko.

4.) Hlivám sa najlepšie darí pri teplotách 15 - 25 °C. Čím vyššiu teplotu hlivám doprajete, tým rýchlejšie hliva porastie, ale tiež sa tým rýchlejšie vyčerpajú živiny zo slamy. Ak budete chcieť znížiť rýchlosť rastu nových plodníc, preneste vrece so slamou na chladnejšie miesto. Takto hliva plodí cca 3 - 4 mesiace, potom sa vyčerpajú živiny a je nutné založiť novú kultúru. Z jedného balenia očkovacieho substrátu môžete vypestovať cca 2 - 4 kg hlivy.

Pestovanie hlivy na dreve

Druhým spôsobom pestovania hlivy je jej pestovanie na špalíkoch dreva. Pri použití tejto pestovateľskej metódy získate úrodu iba 1x ročne, ale niekoľko rokov po sebe.

1.) V prvom roku založíte hlivu do špalíka a v ďalších rokoch už iba zbierate plodnice. Aby hlivy dobre rástli, je potrebné vybrať správne drevo. Používa sa čerstvé drevo listnatých stromov, ktorý by malo byť porazené v období vegetačného pokoja. Najvhodnejšími druhmi sú topoľ, breza, jelša, dub, buk, hrab alebo vŕba. Použiteľné je aj drevo ovocných stromov s výnimkou jabloňa a orešáka. Od porazenia stromu by v ideálnom prípade nemalo uplynúť viac ako 1 - 2 mesiace, aby malo drevo stále svoju prirozenú vlhkosť.

V plodniciach hliva je aj lovastín, ktorý významne odbúrava cholesterol z krvného séra. Hliva pôsobí proti zápalovým, vírusovým, bakteriálnym a plesňovým ochoreniam. Priaznivo ovplyvňuje liečbu hemoroidov, kŕčových žíl, predkolkových vredov, popálenín, ekzémov a kožných alergií.

Preventívne pôsobí proti rakovinovým ochoreniam aj proti rádioaktívnemu a UV žiareniu. Konzumácia hlivy sa odporúča aj ako prevencia proti srdcovým ochoreniam. Zaraďte hlívu ustricovú do svojho jedálnička a uvarte si napríklad polievku.

K nežiaducim účinkom môžu patriť črevné ťažkosti, ktoré môže spôsobiť malé množstvo arabitolu obsiahnuté v hlive. Celkom výnimočne teda môže dôjsť k hnačke.