Baklažán nie je len zdravou zeleninou

Ľuľok (Solanum) patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae), ktorá zahŕňa mnoho rodov týchto rastlín, od jednoročných, dvojročných a trvaliek, až po polokeře, kríky a liany. Mimo arktické oblasti sú ľuľkovité rastliny rozšírené po celom svete, najmä v subtropických a tropických oblastiach. Do rodu ľuľku patrí na 1500 druhov, z ktorých mnohé sú jedovaté. Na území SR sú to napríklad blín čierny (Hyosciamus niger), rulík zlomocný (Atropa bella donna), durman obyčajný (Datura stramonium). Napriek tomu, že sú jedovaté, nezaslúžia si úplné zatratenie, pretože aj ony majú svoje uplatnenie. Príkladom môže byť rulík zlomocný, z ktorého listov a koreňov sa získava atropín, ktorý slúži na výrobu atropínových kvapiek používaných v očnom lekárstve na rozkvapkanie očí pri vyšetrení. Medzi známe druhy s jedlými plodmi patria napríklad zemiak obyčajný (Solanum tuberosum), rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum L.) alebo ľuľok vajcoplodý (Solanum melongena L.). Z menej známych a pestovaných druhov je to napríklad rajčienka repová (Solanum betaceum) a pepino (Solanum muricatum).

• Rajčienka je možno známejšia pod pojmom Tamarilo, inak sa jej prezýva aj stromové alebo francúzske rajča. Je menej známa, ale napriek tomu sa dostává do popredia záujmu niektorých pestovateľov. Jedná sa o stálezelený stromček vysoký 3-4 metre pochádzajúci z Južnej Ameriky. U nás sa pestuje v nádobách ako jednoročná rastlina. Má rada teplé a slnečné stanovište. Pri pestovaní by teplota nemala klesnúť pod 10 °C, preto ju pred príchodom mrazov prenášame do interiéru. Rozmnožuje sa výsevom zo semienok. Dobre klíči a mladé rastlinky rastú rýchlo. Rajčienka nám bude robiť radosť v priebehu celého roka, pretože súčasne kvitne a plodia. Kvety s bieloružovou farbou príjemne voňajú a sú usporiadané v hroznovitom kveteenstve. Oranžovočervené plody, 9cm veľké, oválne a zašpičatené bobule sú jedlé. Jedia sa bez šupky, tá je horká, a pridávajú sa do omáčok a polievok, do kompótov alebo sa konzumujú s cukrom a smotanou.

• Pepino - odroda melónu, ktorá sa dá pestovať s oporou alebo v závesných kvetináčoch. Tento polokríčik má rád teplo a dostatočnú zálievku. Pepino je citlivé na mráz. Vhodnými stanovišťami sú balkóny a lodžie, najlepšie orientované na juh. Pri pestovaní sa môžeme dočkať okolo tridsiatich polkilových plodov s vysokým obsahom vitamínu C.

• Medzi ďalšie druhy rodu ľuľku patria ľuľok krídlatý (Solanum alatum), ľuľok okrasný (Solanum capsicastrum), ľuľok jazmínový (Solanum jasminoides), ľuľok čierny (Solanum nigrum), ľuľok potmechuť (Solanum dulcamara) a mnoho ďalších.

Dobre známy ľuľok - ľuľok vajcoplodý

Ľuľok vajcoplodý (Solanum melongena L.) pochádza z južnej Európy, predovšetkým z Balkánu. Tam je tento kráľ považovaný za kráľa zelenín. Môžeme sa stretnúť aj s názvami patlažán, patližán alebo baklažán. Známa je odroda „Black Beauty". Nesie lahodné plody s tmavofialovou lesklou šupkou.

Pestovanie ľuľku

Ľuľok má najdlhšie vegetačné obdobie z plodovej zeleniny. Vyžaduje teplé stanovište a pôdu s vysokým obsahom humusu. V chladnejších oblastiach ho pestujeme v skleníku alebo fóliových krytoch a záhradných tuneloch. Pri pestovaní na záhonoch je výhodné pôdu pokryť čiernou fóliou (vhodná fólia), pretože dôjde k jej zahrievaniu. Zároveň nebudeme mať starosti s rozrastajúcim sa burinou. Priesady si vypestujeme výsevom semien do truhlíkov alebo misiek umiestnených v skleníku alebo v pařenisku. Semená vysiavame v polovici marca. Po vzídení rastlinky prepichujeme do samostatných kvetináčov s priemerom 10 cm alebo na vzdialenosť 8 - 10 cm. Po odznel mrazov v druhej polovici mája ich môžeme zasadiť na trvalé stanovište v spone cca 40 x 40 cm do jamiek, do ktorých môžeme pridať hrsť vyzretého kompostu. Zasadené rastliny dobre zalejeme, kyprívame a následne pravidelne zavlažujeme, hlavne v období pri začínajúcej sklizni. Aby sme vypestovali kvalitné a silné plody, necháme na rastline 4 najsilnejšie výhony s maximálne 5 - 7 plodmi, ostatné nasadené plody a kvety vylamujeme. Urýchlime tak ich dozrievanie a rast. Keď plod pri poklepaní vydáva dutý zvuk, je pravý okamih na zber. Je to ešte pred plnou zrelosťou. Plody budú mať pevnú a chutnú dužinu. Odrezávame ich aj so stopkou.

Konzumácia a prospešné látky v baklažáne

Baklažán je cenným zdrojom vitamínov a minerálnych látok a zároveň je diétny - má nízky obsah kalórií. Obsahuje veľké množstvo karoténu, vitamíny skupiny B, veľa draslíka, železo, horčík, zinok a mangán. Pod jeho šupkou, s ktorou sa konzumuje, sa nachádza rutín, ktorý napomáha spevňovať cievy. Celkovo má antioxidačné účinky, pomáha znižovať hladinu cholesterolu, pôsobí dobre na črevnú mikroflóru, čistí krv, pomáha pri ekzémoch a je prírodným antibiotikom. Pripravuje sa tepelne spracovaný, čím sa zbavuje jedovatého solanínu. Najobľúbenejšou variantou je baklažán grilovaný, plnený, smažený, zapečený i marinovaný.

Recept na baklažán po orientálsky...

Budeme potrebovať: 400 g mladých baklažánov, soľ, mletý čierny korenie, 1 cibuľu, 2 strúčiky cesnaku, hladkú múku, 40 g tuku, 2 paradajky, 100 g húb, 0,1 l dobrého bieleho vína, 1 lyžičku cukru, nové korenie, bobkový list, citrónovu šťavu, 1 lyžičku škrobovej múčky a mäsový vývar.

Baklažány pokrájame na tenké kolieska, osolíme, pridáme mletý čierny korenie a 2 až 3 hodiny necháme odležať. Potom baklažány obalíme v múke, osmažíme na tuku a pridáme nadrobno nasekanú cibuľku s pretlačeným cesnakom a ďalej smažíme. Primiecháme sparené a olúpané paradajky a na plátky pokrájané huby. Podlejeme vínom, dosladíme cukrom, okorenime bobkovým listom a novým korením a zakápneme citrónovou šťavou. Zahustíme škrobovou múčkou, ktorú si rozmiešame vo vode, podlejeme mäsovým vývarom a už len dusíme do mäkka.