Mohutná Divizna veľkokvetá na záhrade

Divízna veľkokvetá (Verbascum densiflorum) patrí k najstarším liečivým bylinám vôbec. Je rozšírená po celej Európe. Pripravujeme z nej čaj, ktorý pomáha pri ochoreniach dýchacích ciest spojených so silným štekavým kašľom, pri bronchitíde, laryngitíde a astme. Kvety a korene divízny sa v minulosti používali aj pri hnačkových ochoreniach, pri kŕčoch rôzneho pôvodu a prikladali sa na pomliaždeniny. Divízna má veľmi univerzálne využitie.

Medzi najznámejšie druhy patria: Divízna brutnatá, Divízna čierna, Divízna malokvetá atď.

Divízna v histórii

Už v staroveku bola divízna známou magickou bylinkou. V antickom Grécku vraj uchránila hrdinu Odyseusa pred mágiou bohyne Kirké, ktorá premenila jeho posádku na ošípané. Bola známa aj ako fakľa. V stredoveku Hildegarda z Bingenu opisuje vo svojich dielach divíznu ako wullenu - což znamená plnovet a odporúča ju používať ako účinný liek na pľúca a pri prechladnutí. Hovorí: "Ale aj kto je v hlase a hrdle zachrípnutý a bolí ho na hrudi, nech uvarí divíznu a fenikel v rovnakej hmotnosti v dobrom víne, precedí cez šatku a často pije a hlas sa mu znova vráti a zahojí sa mu hruď." U nás ju ľudia v minulosti nazývali "kráľovská svieca" kvôli jej kráse a dekoratívnosti, ale aj preto, že z nej vyrábali knôty ku sviečkam. Zároveň pekári podpaľovali svoje pece rozkvinutým stonkom divízny. Kedysi sa pridával aj do rastlinného tabaku, aby blahodárne ovplyvnil astmu a tuberkulózu. V Čechách sa divízna viaže k povesti o bohovi Perunovi, ktorému bola rastlina zasvätená. Divízna je chápaná ako posol smrti - pokiaľ na hrobe nebožtíka vyrástla práve táto bylinka, nebožtík bol v očistci a mohli ho odtiaľ vyslobodiť len vykonaním púte na známe miesto. Zároveň ten, kto veril v začarovanie, mal sa umyť odvarom pripraveným z divízny, aby sa zbavil zlých duchov. Staré indiánske kmene používali zmes divízny na prebúdzanie ľudí z mdlôb.

Ľudové názvy pre divíznu veľkokvetú sú cisárska svieca, volí chvost, babské ucho.

Diviznu pestujeme na záhrade

Divizna veľkokvetá (lat. Verbascum densiflorum) je dvojročná mohutná bylina, ktorá dorástá do závratných výšok, dosahuje až 2m v druhom roku rastu. Patrí do čeľade krtičníkovitých. Rastlina má rada chránené slnečné stanovište - nájdeme ju na pasienkoch, horských cestách, lúkach, pastvách a rumoviskách. Divizne vyhovuje priepustná pôda chudobná na živiny alebo vápencový substrát. Diviznu vysievame do bylinných záhrad. Pestujeme ju zo semien, ktoré sú v ponuke aj v našom e-shope. Nie je vhodné pestovanie divizny v interiéri. Najvhodnejším mesiacom výsevu jeho semien je apríl - jún. Diviznu pestujeme v spone 60 cm x 60 cm. Jeho stonka a lístky pokrývajú jemné chlpy, ktoré chránia rastlinu pred vysušením, hmyzom a zvieratami. Stonka je vzpriamená a hústo listnatá.

Listy sú v prvom roku rastu plstnaté a tvoria ružicu, v druhom roku rastú na stonke. Listy sú podlhovasté, umiestnené na stonke. Čepeľou zbiehajú k nasledujúcemu striedavému listu. Chlpy na lístkoch dráždia sliznicu a sú veľmi horľavé. Rastlina divizny veľkokvetej má jasne žlté bezstopcové kvety, ktoré kvitú od leta do jesene. Rastú na konci stonky vo veľmi hustej hroznatej rade, tým zvýrazňujú mohutnosť celej rastliny. Kvitú veľmi krátko - jeden deň večer je na rastline len pupen, cez noc kvet rozkvitne a druhý deň popoludní postupne odkvitne. Kvety divizny voňajú medom. Jeho plodom je mnohosemenná tobolka. Po vysemeňovaní semien rastlina zahynie.

Kvety divizny zberáme v prvom roku - v zásade ráno, keď opadne rosa. Zberané kvety a listy sa snažíme vysušiť čo najrýchlejšie, avšak jeho sušenie na slnku je nevhodné. Vyhýbame sa aj umelému teplu. Je dôležité, aby si usušené kvety divizny zachovali svoje žlté zafarbenie. Sušené listy môžeme použiť aj ako prírodný rastlinný tabak.

Diviznou proti kašľu

Kvet divizny obsahuje saponíny, žlté farbivo krocetín, slizové látky, 3 % horčiny, hesperidín, éterický olej, karotén, kumarín a ďalšie látky.

Pri kašli (aj čiernom) pomáha práve kvet divizny. Uvoľňuje kŕče pri zápale priedušiek, pôsobí na zapálené sliznice dýchacích ciest, lieči akútnu a chronickú bronchitídu, zápaly sliznice hrdla. Pomáha pri liečbe laryngitídy a astmy. Aplikuje sa aj pri zápaloch močových ciest, strate chuti do jedla a nepravidelnej menštruácii. Používame ju aj v čajových zmesiach s inými bylinkmi ako skorocel, prvosienka, yzop, tymián, dobromyseľ alebo bazalka.

V ľudovom liečiteľstve sa používajú obklady z čerstvých diviznových listov na rôzne opuchy, reumatické a svalové bolesti, povrchové vredy, hemoroidy a ďalšie. Môžeme ho používať dlhodobo.

Recepty našich babičiek z divíny

• Čaj z divíny

Pripravíme ho tak, že do 250 ml vriacej vody pridáme 1 lyžicu usušených divínových kvetov, lúhujeme 10 - 15 minút, potom precedíme. Pijeme niekoľko šálok čaju denně. Čaj z listov divíny je potrebné precediť cez plátno alebo jemné sitko, aby sme odstránili dráždivé chlpy.

• Odvar z divíny

Na horúčkové ochorenia spojené so silným dráždivým kašľom sa podľa našich babičiek používal práve odvar z divíny. Podporuje potenie a postaví "človeka na nohy". Pripravíme ho z dvoch polievkových lyžíc zmesi, ktorú zalejeme cca 500 ml vriacej vody, necháme vylúhovať 10 minút a precedíme.

• Olej z divíny

Používame pri bolestiach uší. Divínový olej pripravíme tak, že do sklenenej fľaše nalejeme 100 ml olivového oleja, pridáme hrsť divínových kvetov. Takto pripravenú zmes vo fľaši postavíme vonku na slnečné miesto a pravidelne pretrepávame. Po uplynutí 3 - 4 týždňov olej precedíme a môžeme pri ťažkostiach používať.

• Ako súčasť kozmetiky

Kvety divíny pridávame do krémov a masiek na zmäkčenie a vyhladenie pokožky. Silným odvarom z rastliny si môžeme oplachúvať prirodzene svetlé vlasy, aby získali väčší lesk.

• Ako dekorácia

Stonku z divíny môžeme namočiť do loja a bude nám slúžiť ako sviečka. Kvitnúce vrcholky rastlinky môžeme použiť na aranžovanie sušených kytic.

• Ako príchuť likéru

Jeho kvety používame na dochutenie likérov.