Brutnák lekársky ako relaxant a stimulant

Brutnák lekársky (lat. Borago officinalis) je známou liečivou bylinou a zeleninou. Robí mužov i ženy šťastnými, potláča melanchóliu a dodáva odvahu. Svojimi nápadne modrými kvetmi bol častým motívom na stredovekých tapétach. Jeho obraz poznáme aj zo strán starých herbárov.

Rastlina brutnáku lekárskeho patrí do čeľade borákovitých. Nájdeme ju voľne rastúcu pozdĺž ciest a polí v Stredomorí a v strednej Ázii. Jeho domovinou je Španielsko. Neskôr sa rozšíril aj do severnejších oblastí, na sever Afriky i do Austrálie. U nás ho pestujeme v bylinových a okrasných záhradách alebo v kvetináčoch, kde však dosahuje nižší vzrast. Brutnák nájdeme aj voľne rastúci na poliach a komposte. Hovorí sa o ňom: "kam sa raz dostane, odtiaľ už neodíde."

Názov brutnáku pochádza z keltského slova Borre, ktoré znamená odvahu. Iný zdroj uvádza, že jeho názov pochádza z latinského alebo španielskeho slova Borre alebo Burr, čo v preklade znamená ježatý drsný fúz. Jeho upokojujúci účinok využívali už v staroveku, napr. Homér z neho pripravoval upokojujúci nápoj. Užívali ho aj gladiátori pred svojimi bojmi v arénach ako doping. Dokonca víno, v tých dobách z neho vyrobené, vraj vyvolávalo stav úplného zabudnutia. Extrakt pripravený z brutnáku prilievali v stredoveku rytierom do vína pred súbojom alebo bojovou výpravou, aby im dodal odvahu. Lipský liekopis spomína, že "je to bežná bylina s drsnými listami." Rastlinka brutnáku vytvára dobrú krv, pôsobí blahodarne na srdce, pôsobí aj na tých, čo ľahko upadajú do bezvedomia. Táto pozitívna vlastnosť rastlinky brutnáku je odvodená od vysokého obsahu vápnika, draslíka a ďalších minerálnych látok. Až v stredoveku získal brutnák význam ako liečivá rastlina. Spomína ho aj Hildegarda z Bingenu vo svojom diele Physik, kde je ako oblasť jeho využitia uvádzané podávanie na vnútorné vredy, dušné prsia - liek na astmu a iné dýchacie problémy a zároveň liek "na zahmlené videnie". V 15. storočí bol podávaný ako liek pri mdlobách a závratiach. V 19. a 20. storočí klesla jeho obľúbenosť a stal sa menej rozšíreným. V našich končinách ho ľudovo nazývame burák, brutnák, ohorkový kvet, radosť srdca a atlacier. V Čechách je známy pod názvom brutnák lekársky.

Pestujeme repík v bylinkovej záhrade

Vďaka svojim nádherným modrým kvetom je rastlina repíka ozdobou každej záhrady. Ak ho už raz vysadíme vo svojej záhrade, nemáme problém s jeho ďalším rozmnožovaním, pretože po vysemeňovaní na jar veľmi ľahko vyklíči. Repík lekársky pestujeme zo semien, ktoré vysiavame priamo na záhon do rozostupu 30 x 30 cm, najlepšie v období apríl-jún (po troch zmrznutých mužoch). Semená repíka vysiavame na stále miesto, pretože presadzovanie znáša repík len v mladom veku. Bohato sa rozrastá do šírky. Blízkosť repíka prospieva paradajkám, ktorým obohratí chuť, jahodám a ružiam. Repík môžeme na záhon vysiať aj na jeseň, vyklíči do 3 týždňov, rastlina potom prezimuje vo forme prízemnej ružice.

Repík je jednoročná bylina s vláknitým koreňovým systémom. Dorastá do výšky 30 - 75 cm. Semená repíka vysádzame na slnečné miesto do hlinito-piesočnatej pôdy obohatenej o vápnik. Vzídu do 1-3 týždňov a ich klíčivosť je 90 - 100%. Celá rastlina je drsno-chĺpkatá. Rastlina repíka má dvojaké listy - ružica ich má rapíkaté, stonka striedavé a podlhovasto-vajcovité. Počas vegetačného obdobia je potrebné jej okolie pravidelne pliať od buriny a okopávať. Neskôr môžeme rastlinky jemne prihnojovať kompostom alebo žihlavovým výluhom. V prípade, že je porast repíka veľmi hustý, môžu ho napadnúť mšice, ktoré môžete likvidovať postrekom určeným na cicavý a žravý hmyz (postrek proti hmyzu). Vo forme s mechanickým rozprašovačom je k dispozícii napríklad prípravok Mospilan. Repík kvitne nádhernými, úhľadnými a klopými modrými kvietkami, ktoré nevýrazne voňajú. Naopak lístky repíka chutia neobyčajne osviežujúco. Chuťou pripomínajú uhorky s príchuťou cibule. Plody repíka lekárskeho sú tvrdky.

Zberáme jeho kvet alebo vňať v období na začiatku kvitnutia v priebehu jún - september. Zberanú zmes repíka sušíme v tenkých vrstvách, pretože schne veľmi dlho a dodržiavame max. teplotu 35 ° C. Usušenú zmes uchovávame v dobre uzatvárateľných nádobách, ktoré ju chránia pred svetlom a vlhkom. Zaujímavosťou je, že vňať repíka obsahuje dusičnan draselný, ktorý pri jej spaľovaní vytvára iskrenie, ktoré je sprevádzané ľahkými výbušnými zvukmi.

Repík v kuchyni i kozmetike

Zmes získanú z rastliny repíka, prípadne jeho čerstvé listy nikdy nevaríme, iba dusíme na masle alebo na cibuľke, prípadne ho môžeme za čerstva pripraviť ako špenát. Ozdobujeme alebo ochucujeme ním pokrmy a miešané nápoje. Pri nakladaní uhoriek, kapusty a ďalšej zeleniny môžeme repík pridať do nálevu. Pri neslanej diéte môžu práve listy repíka nahradiť v pokrmoch soľ.

Listy pupalky sa v kozmetike pridávajú do zábalov na tvár určených pre suchú pokožku. Šťava z jeho listov sa pridává do prípravkov určených na čistenie pleti.

Pupalka ako liek

Najmä v domácom prostredí vypestovaná rastlina pupalky má protizápalové, dezinfekčné a močopudné účinky. Priaznivo ovplyvňuje dýchanie, posilňuje srdcový sval a chráni cievy pred sklerózou. Niektorí vedci ju považujú za najúčinnejší prírodný liek na srdce, pretože pôsobí pomaly, ale trvalo. Pupalka sa používa aj na ošetrenie vonkajších rán, vredov, chronických vyrážok a popálenín. Čaj z pupalky môžeme použiť na obklady na unavené oči.

Pripravujeme z nej najčastejšie čaj a odvar. Pupalkový čaj urobíme tak, že 2 lyžice bylinkové zmesi zalejeme 250 ml vriacej vody, necháme 15 minút lúhovať a potom scedíme.

Z jej semien môžeme získať olej, ktorý blahodarne pôsobí na rast vlasov a nechtov, povzbudzuje látkovú výmenu v organizme a v neposlednom rade priaznivo pôsobí na liečbu atopického ekzému, lupienky a akné. Zároveň napomáha ľudskému organizmu vytvárať protizápalové a protikŕčové látky v tele. Olej totiž obsahuje 20 - 25 % nenahraditeľnej kyseliny gama - linolenovej (GLA), ktorú ľudský organizmus nedokáže sám vyrobiť, preto ju musí prijímať ako súčasť potravy.

V ľudovom lekárstve pripravujeme odvar z mladých lístkov a kvetov, ktorý vraj slúži na prečistenie krvi, posilňuje srdce a nervy, pôsobí na kašeľ a priaznivo ovplyvňuje reumatické bolesti.

Nie je vhodné ju používať v akejkoľvek forme, ak pravidelne užívate antidepresíva a antikoagulačné lieky. Zároveň nie je vhodné jej užívanie v tehotenstve a dojčiacimi matkami. Neodporúčame ju kombinovať s cesnakom a ginko bilobou. Neužívať ju dlhodobo.