Kapusta - prekvapivo odolná zelenina

Všetky druhy kapusty boli vyšľachtené z kapusty hlávkovej (Brassica oleracea). Divoká kapusta hlávková je dvojročná rastlina pôvodom zo Stredomoria. Jej kultivary sú známe pod súhrnným názvom košťáľová zelenina. Jednotlivé kultivary košťáľovej zeleniny sú na první pohľad veľmi odlišné. K vyšľachteným kultivarom kapusty hlávkovej patria hlávkové zelí (Brassica oleracea convar. capitata), kapusta hlávková (Brassica oleracea convar. sabauda), kapusta ružičková (Brassica oleracea convar. gemmifera), kapusta dreňová (Brassica oleracea convar medullosa), kapusta kŕmna (Brassica oleracea convar. acephala), kaleráb (Brassica oleracea convar. gongylodes), karfiol (Brassica oleracea convar. botrytis) a brokolica (Brassica oleracea convar. italica).

Kapusta hlávková (Brassica oleracea convar. sabauda) je dvojročnou rastlinou vytvárajúcou jedlú hlávku v prvom roku a kvetenstvo v roku druhom. Hlávku tvoria špirálovo vyrastajúce bublinkovité a kučeravé listy s naznačenými lalôčikovitými okrajmi. Košťál je vysoký 30 - 70 cm. Listy sú obvykle zafarbené do tmavo zelenej farby, ale môžu byť aj žltozelené a u okrasných foriem dokonca žlté, červené i fialové. V druhom roku prerastie cez hlávku lata so štvorčetnými cudzospašnými kvetmi. Plodom je šešuľa obsahujúca čierne guľaté semená.

Kapusta ružičková (Brassica oleracea covnar. gemmifera) bola vyšľachtená v 18. storočí v Belgicku. Jej košťál je vysoký 30 - 100 cm. Je obrastený dlho rapíkatými opakvajcovitými listami, v ich pazuchách sa vytvárajú malé pevné ružičky. Kvet sa vytvára v druhom roku pestovania.

Kučeravá kapusta - kadeřávek (Brassica oleracea) netvorí hlávku. Listy rastú vo voľnej ružici na vysokom košťáli. Listy sú tmavo zelené, bublinkaté a silno kučeravé. Kučeravá kapusta je najjemnejšia a najlahodnejšia v chladnejších mesiacoch a najlepšiu chuť má potom, čo prešla mrazom. Škrob obsiahnutý v rastline sa po prvých mrazoch mení na cukor, což je dôvodom lepšej chuti a stráviteľnosti. Kadeřávek sa najviac podobá pôvodnému planému druhu.

Kapusta prešla mnohými šľachtiteľskými procesmi, čo sa prejavuje na širokom spektre dostupných kultivarov. Pestujú sa skoré i neskoré odrody.

Neskoré odrody sú viac odolné chladu, niektoré dokonca bez problémov znášajú teploty až do -15 °C. Kapusta hlávková bola vyšľachtená napríklad v odrode Předzvěst. Jedná sa o skorú odrodu vhodnú pre pestovanie z predpestovanej sadby. Jej zber by mal prebehnúť do konca júna. Rastlina vyrástá na nízkom košťáli. Hlávky sú menšie, vajcovité. Kapusta má žltozelené až zelené listy. Je veľmi chutná.

• Ďalšou odrodou hlávkovej kapusty je hlávková kapusta označená ako Raketa. Táto odroda je určená predovšetkým na rýchlenie v nevykurovaných fóliových krytoch. Rastlina je malá, nízka, na veľmi nízkom vonkajšom kočani. Hlávka je takisto menšia, zelená, na reze je svetlo žltá.

• Stredne vzrastnou odrodou kapusty je hlávková kapusta Vertus 2. Rastlina je rozložitejšia, hlávka je plochá guľovitá, pevná, tmavo zelenej farby s veľmi silným modravým ojínením. Na reze je biela až žltá. Jedná sa o výnosnú odrodu pre jesenné zbery.

• Ružičková kapusta Dolores F1 je poloraný hybrid vhodný na jednorazovú zber. Rastlina je vysoká so strednou vrcholovou ružicou. Ružičky sú stredne zelené, dobre uzavreté, rastú v radoch.

• Oku bude najviac lahodiť okrasná kapusta. Tieto kultivary kapusty vytvárajú zaujímavé tvarové variácie. Hodí sa na pestovanie na záhonoch, na rez i do viazaní.

• Kadeřávek je dostupný v odrode Kapral. Jedná sa o poloranú odrodu, určenú na priamu konzumáciu. Rastlina je nízka, dosahuje výšku iba 40 - 60 cm. Listy sú tmavo zelené, bublinkaté a silno kaderavé.

Ako na pestovanie kapusty?

Kapuste najlepšie vyhovujú stredne ťažké ílovité humusové pôdy. Optimálna hodnota pH je v rozmedzí 6 - 7. Raným odrodám sa darí v ľahších pôdach s dostatočnou zásobou živín a pôdnej vlhkosti. Čas výsevu závisí od pestovanej odrody. Najranejšie odrody ružičkovej kapusty vysievajte vo februári do skleníka alebo do pestovacích misiek na okenný parapet. Výsadbu na záhony vykonajte v apríli vo spone cca 40 x 50 cm. Prvú zber môžete očakávať už v máji či júni. Vegetačná doba ranej kapusty sa pohybuje v rozmedzí 50 - 70 dní, u letných a poloraných odrôd je to 100 - 120 dní a u odrôd jesenných 102 - 160 dní. Jesenné odrody kapusty vysaďte na záhon najneskôr do konca júna. Zberať ich budete v auguste a septembri. Ozimné odrody majú vegetačnú dobu dlhú 240 - 250 dní. Na záhon sa vysádzajú do konca septembra a zberať ich potom možno až do januára. Kapusta patrí k plodinám prvej trate, miluje totiž dobre vyhnojené pôdy. Na jeseň si pôdu pripravte zapravením maštaľného hnoja a podvápnením. Pred výsadbou vpravte do pôdy dusíkaté hnojivo. Počas vegetácie kapustu prihnojte hnojivom NPK. Záhon počas vegetácie udržiavajte bez burín a v lete ho vydatne zalievajte. Aby sa malé hlavičky ružičkovej kapusty lepšie vyvíjali, môžete v septembri či októbri vyštipnúť vrcholky. Pre hlávkovú kapustu platia takmer totožné zásady pestovania. Predpestované sadenice sa vysádzajú vo spone 50 x 40 cm. Hlávky na skladovanie musia byť pevné a dobre vyvinuté. Pred snehom chráňte kapustu prehodenou vetvičkou cez záhon.

Vypestujte si okrasnú kapustu!

Najvhodnejším obdobím pre výsev okrasnej kapusty je jún až júl. Pri neskoršom výseve by už nemuselo dôjsť k vytvoreniu dostatku plne vyfarbených listov. Pôda by nemala byť príliš vyhnojená, pretože nadmerné hnojenie a vysoké teploty znižujú rýchlosť a intenzitu vyfarbenia. Pri výseve semená ľahko zasypte pieskom. Doba klíčenia semien sa pohybuje v rozmedzí 5 - 10 dní pri teplote 18 - 20 °C.

Asi o 3 - 4 týždne po výseve je vhodný čas na presadenie rastlín do kvetináčov s priemerom 9 - 13 cm. Na veľkosti kvetináča a na spone rastlín závisí veľkosť budúcej listovej ružice. Vhodná vzdialenosť medzi rastlinami je cca 30 cm. Pri výsadbe v hustejšom spone sa rastliny zle vyvíjajú, tvoria malú ružicu a majú deformované listy. Ružice sa začínajú vyfarboať v čase poklesu nočných teplôt pod 15 °C. K plnému vyfarbeniu rastlín by malo dôjsť v závislosti na počasí počas septembra. Pri výsadbe dbajte na to, aby ste rastliny nenasadili nakrivo, pretože by potom mali krivý stonku a na rez by boli nepoužiteľné. V dobe vyfarbovania listových ružíc už rastliny nehnojte a čiastočne obmedzte zálievku.

Pozor na choroby a škodcov

Košťálovú zeleninu najčastejšie napádajú škodcovia zo skupiny savého a žravého hmyzu (mšica zelná, kvietka zelná), ďalej húsenice belasa repkového a belasa zelného. Môže sa objaviť hrčovitosť koreňov brukvovitých rastlín či bakteriálna čierna žilkovitosť brukvovitých rastlín. Choroby a škodcov je potrebné začať likvidovať čo najskôr, najlepšie je vykonať preventívny postrek prípravkom proti savému a žravému hmyzu (vhodné postreky), pozbierať húsenice belasa a odstraňovať napadnuté listy.

Zdravotné prínosy kapusty

Kapusta je veľmi cenená zelenina, pretože je jedným z mála druhov, ktoré na záhone vydržia aj cez zimu. Odolá teplotám až do - 15 °C. Táto zelenina je zdrojom mnohých, pre ľudský organizmus, nepostrádateľných látok. Dôležitý je vitamín B1 - tiamín, ktorý podporuje mentálnu sviežosť, sústredenosť a zvyšuje odolnosť voči stresu. Do jedálnička by kapustu mali zaradiť najmä tehotné a dojčiace ženy, fajčiari, pravidelní konzumenti alkoholu, fyzicky pracujúci ľudia a deti vo vývine. Ďalším veľmi potrebným vitamínom skupiny B je kyselina listová. Dnes sú možnosti získania vitamínu C v zime takmer neprebernými, ale v minulosti bola kapusta jedným z mála zdrojov vitamínu C v zimnom období. Pomocníka možno v kapuste nájsť aj pri problémoch s opuchmi, zadržiavaním vody v tele, dnou a s reumatizmom. Dôvodom je obsah draslíka, ktorý podporuje vylučovanie nadmerného množstva vody z tela. Tým napomáha detoxikácii organizmu a k odplavovania odpadových látok z tela. Vysoký obsah vlákniny prospieva tráveniu. Kapusta vďaka tomu pôsobí preventívne proti zápche a čistí črevá.

Zaraďte do jedálnička kapustu napr. v dusenej forme alebo zapečenú, určite vám zachutí ;)