Kôpor voňavý s nápadnou vôňou

Kôpor voňavý (Anethum graveolens) patrí do čeľade mrkovovitých rastlín. Je jediným zástupcom rodu Anethum. Kôpor voňavý je jednoročná bylina dosahujúca výšku v rozmedzí 40 - 120 cm. Stonka je vzpriamená, zvisle ryškovaná a dutá, má šedozelenú farbu. Listy jsou zperené a silno vonia. Kvety sú drobné, žlté vytvárajúce zložený okolík. Semená sú oválneho tvaru, tmavo šedej alebo hnedej farby. Pôvodnou domovinou kôpru voňavého je Perzia a východná India. Dnes je pestovanie kôpru rozšírené v Európe, severnej Afrike, Malej Ázii, Iráne a v Indii. Gréci a Rimania ho pomenovali "Anethon". Vychádzali pritom z gréckych slov "ana" čo znamená nahor a "thum" zvýrazňujúce schopnosť kôpru rýchlo rásť. Toto pomenovanie sa stalo základom latinského názvu "Anethum", ktorý má kôpor voňavý dodnes. V staroegyptských nápisoch je kôpor voňavý známy pod názvom "ammisl". V ľudovom pomenovaní sa možno s kôprom stretnúť ako s cisárskym korením či s názvom koprík. Aj Karol Veľký si bol vedomý kulinárskeho i liečivého významu kôpru, preto ho nechával pestovať na svojich statkovoch. Nebol to však iba Karol Veľký, kto si uvedomoval silu kôpru. Kôpor voňavý používali už Gréci na liečbu očných ochorení a na uľahčenie bolestivého močenia. Rímski bojovníci si ho vtierali do kože pred gladiátorskými zápasmi. Lekári v dávnych časoch používali kôpor pri liečbe astmy, žalúdočných nevoľností, pri obličkových kameňoch. Známe bolo aj použitie na zníženie libida. Legendy radia kôpor voňavý k tzv. svätojánskym bylinkám.

Odrody kôpru voňavého

Kôpor voňavý je jediným zástupcom rodu Anethum, šľachtením však boli vypestované rôzne odrody. V našich podmienkach sa najčastejšie pestujú odrody kôpor voňavý Hanák, kôpor voňavý Moravan a kôpor voňavý Oliver.

• Moravan je aromatickou odrodou určenou predovšetkým na poľné pestovanie. Jeho listy sú tmavo modrozelené farby, olistenie je veľmi husté. Výška rastliny sa pohybuje okolo 80 cm. Je výrazne odolnejšia voči vybehnutiu do kvetov, čím dochádza k predĺženiu zberu. Výnosnosť vňate je až o 60 % vyššia než u odrody Hanák. Vegetačná doba je cca 70 - 80 dní.

• Odroda Hanák je vhodná na rýchlenie i poľné pestovanie. Jedná sa o výnosnú odrodu s jemnou korenitou chuťou a bohatou zelenou hmotou. Rastlina dosahuje výšku cca 80 - 100 cm, je stredne olistená jasne zelenými listami. Konzumné časti sú listy, ktoré sa režú s celou mladou rastlinou pri dosiahnutí výšky v rozmedzí 15 - 20 cm. Zozbieranú vňať možno priamo konzumovať, sušiť či zmraziť. Na nakladanie zeleniny (uhoriek) sa rastliny zberajú až v dobe kvetu a zrelosti. Vegetačná doba je okolo 65 - 75 dní. Pri rýchlení sa táto doba skracuje na cca 40 - 50 dní.

• Odroda Oliver je poloraná, vysoko výnosná odroda vhodná pre rýchlenie aj poľné pestovanie. Vytvára hustý olist stredne zelenej farby. Pomaly prerastá. Vegetačná doba je pri rýchlení cca 42 - 50 dní, pri poľnom pestovaní 68 - 78 dní.

Pestovanie kopru voňavého

Koper voňavý je na pestovanie úplne nenáročnou bylinou, často sa množí aj samovýsevom. Vyhovujú mu ílovité, priepustné a ľahšie pôdy s dostatočnou zásobou živín. Naopak príliš sa mu nedarí v ťažkých a zamokretých pôdach. Neznáša ani príliš suché stanovištia a kamenité pôdy. Rastliny sú citlivé na hnojivá obsahujúce chlór. Koper sa často prispieva ako medziplodina medzi ostatnú zeleninu. Možno ho však pestovať aj na samostatnom záhone či v kvetináči na okne. Pre zaistenie celosezonnej zberu je vhodné koper vysiať postupne. Prvý výsev sa vykonáva v apríli priamo na konečné stanovište. Pre jesenný zber je vhodný výsev v auguste. Semená sa vysiavajú do radov vzdialených od seba okolo 20 - 25 cm. Bujný rast a silnú arómu podporí dostatok slnečných lúčov a pravidelná zálievka. Niektoré odrody kopru dosahujú výšku aj cez 1 m, preto ich radšej sadíte na záveterné stanovište alebo k nim zapichnite oporu. Stonka je pomerne krehká a vplyvom vetra by mohlo dôjsť k jej zlomeniu. Z kopru sa zberajú mladé listy napr. do koprovej omáčky, kvety s kúskom stonky do nálevov na sterilizovanie zeleniny (kyslé uhorky) a zrelé semená ako korenie. Pre zber semien odrežeme celé okolíky v dobe, keď dozrievajú. Nechajte ich na vzdušnom mieste zavesené hlavou dole dosušiť. Pod zavesené rastliny umiestnite podložku alebo papierový sáčok, do ktorého suché semená odpadávajú. Aj v prípade, že nemáte záhony, môžete koper pestovať. Stačí zasiať semienka do kvetináča na terase či na okennom parapete a pri správnom zaobchádzaní sa tešiť na skorú úrodu jemne voňavých mladých listov kopru voňavého. Pozor, koper voňavý sa ľahko kríži s fenikolom a vzniká tak nekvalitné potomstvo (semená), nepestujte ich preto blízko seba.

Kde nájde kôpor voňavý svoje uplatnenie?

Pre svoju typickú chuť a vôňu čerstvých lístkov je kôpor veľmi obľúbený v kuchyni. Je základom tradičnej kôprovej polievky a omáčky. Možno ho využiť pri úprave rýb, pokrmov z vajec či zemiakov, do šalátov či na kura. Do pokrmov sa pridáva až na konci tepelnej úpravy, aby nedošlo k strate chuti, vône a prospešných látok. Sušený kôpor sa čerstvému nikdy nevyrovná, preto je lepším způsobom uchování zamrazenie alebo uloženie do octu. Zrelé semená kôpru sa pridávajú do nálevu na zaváranie uhoriek, ale možno ich pridať aj do ražného chleba alebo z nich pripraviť liečivý čaj. Žuanie semien osviežuje dych. Odvar z kôprových semienok posilňuje vlasy a nechty. Pripraviť si ho môžete preliatím polievkovej lyžice mierne podrvených kôprových semien šálkou horúcej vody. Odvar nechajte niekoľko minút lúhovať a potom precedte. V pripravenom náleve namáčajte ruky či končeky prstov alebo opláchujte vlasy. Kôpor je chuťovo veľmi dobrý a má aj mnoho priaznivých liečivých účinkov. Semená kôpru obsahujú vitamín C a provitamín A. V kôpre je silica obsahujúca karvol limonén a pheladrín. V semenách je podiel tejto silice okolo 2 - 4 %, v natiach iba 0,5 - 1,5 %. Ďalej sa v kôpre nachádza bielkoviny, amíny, organické kyseliny, flavonoidy, karotén, železo a ďalšie minerály. Kôpor sa v ľudovom liečiteľstve tradične používal aj pri srdcových a obehových ťažkostiach, ochorenia srdca však vždy patria do starostlivosti lekára.

Svoje priaznivé účinky preukazuje aj pri nadúvaní, tlmí kŕčovité bolesti brucha, zlepšuje trávenie a podporuje tvorbu materského mlieka. Liečivé látky prechádzajú aj do materského mlieka, preto dojčené deti netrpia vetrami a sú celkovo pokojnejšie. Kôpor pôsobí močopudne a dezinfekčne v močových cestách. Pri konzumácii kôpru neboli zistené žiadne nežiaduce účinky ani kontraindikácie, okrem osobnej neznášanlivosti (alergie). Kôpor sa často pridáva do bylinných zmesí. Pri duševnom rozrušení a nepokoji je možné si pripraviť nálev z dvoch dielov kôprového semena, dvoch dielov anízu a jedného dielu harmančeka pravého. Pri ťažkostiach pite jednu medom osladenú sklenicu nálevu ráno a jednu večer. Pre celkové posilnenie je vhodný kôprový nálev z jednej kávovej lyžičky podrvených kôprových semien preliatych šálkou horúcej vody. Dospelí si môžu pre lepšie zaspávanie pripraviť kôprové víno. Pohárik dobrého bieleho vína priveďte k varu, prelijte ním lyžičku nahrubšie nadrvených sušených semien kôpru. Víno nechajte cca 10 minút lúhovať pod pokrievkou, potom ho precedte a ešte teplé ho po dúškoch vypite. Vynikajúca je aj kôprová omáčka alebo dip.

Rada na záver

Hlavnou účinnou látkou kopru vonného je silica, ktorá z rozdrvených semien rýchlo vyprchá, preto semená drvte vždy až tesne pred použitím.