Zdravý zeler Zeler je všestranná

Miřík zeler (Apium graveolens), známy skôr len pod skráteným názvom zeler, patrí do čeľade mrvovitých rastlín. Jedná sa o dvojročnú bylinu pestovanú ako koreňovú zeleninu pre svoje hľuzy a listy. Miřík zeler poznali už v starom Egypte, kde bol pestovaný ako významné korenie a prírodné afrodiziakum. Zeler bol v tej dobe považovaný za symbol smrti a smútku, což súviselo s tým, že bol zasvätený bohom podsvetia. Požíval sa na pohrebných hostinách a vo vencoch sa kládol na hroby. Do Európy sa rozšíril až po tridsaťročnej vojne. V dnešnej dobe sa pestuje takmer na celom svete. Pestujú sa tri druhy zeleru - zeler rapíkatý (Apium graveolens L. var. dulce), zeler hľuznatý (Apium graveolens L. var. rapaceum) a zeler listový (Apium graveolens L. var. secalinum alebo Apium graveolens L. var. silvestre). Zeler rapíkatý a listový sa pestujú pre listy, zo zeleru hľuznatého sa využívajú hľuzy i listy. Pre lepšiu chuť sa občas pristupuje k bieleniu hľúz a rapíkov. Existujú však aj špeciálne hybridné odrody napr. zeler hľuznatý Albin, ktorý sa bieliť nemusí. Ďalším špeciálne vyšľachteným hybridom je zeler hľuznatý asterix F1. Klasickou neskorou odrodou hľuznatého zeleru je zeler hľuznatý Maxim. Táto odroda zeleru je určená pre jesennú zber, nie je náročná k vybehnutiu do kvetu. Hľuzy sú pri správnom pestovaní veľké, guľovité. Dužina je krémovo biela. Hľuzy je možné konzumovať priamo, konzervovať i mraziť. Odrodou pestovanou pre zber listov je zeler listový (naťový). Jedná sa o veľmi jemnú odrodu naťového zeleru vytvárajúceho bohatšie ružice plné jemných aromatických listov. Nať tohto zeleru sa zberá postupne od konca leta alebo jednorazovo na jeseň. Zozbieraná nať je vhodná na priamu spotrebu, k sušeniu i k mrazeniu. Celosvetovo známou odrodou rapíkatého zeleru je zeler rapíkatý Pascal. Táto odroda vytvára silnejšie dlhé listy. Darí sa jej v piesočnatých pôdach s vyšším obsahom živín a dostatkom vápnika. Nevyhnutná je pravidelná závlaha.

Pestovanie zeleru

Najčastejšie pestovanou variantou je zeler bulvový. Pestovanie rapíkatého a naťového zeleru nie je také rozšírené. Základné pravidlá pestovania sú však pre všetky tri varianty rovnaké. Keďže má zeler dlhú vegetačnú dobu, je nutné vykonať výsev už vo februári, najneskôr začiatkom marca. Výsev sa vykonává do výsevných misiek. Semená klíčia pri teplote 15 °C približne za dva týždne. Asi po mesiaci je nutné sadenice prepichovať na vzdialenosť 5 x 5 cm. Po zosilnení rastlín je dobré ich znovu prepichovať, vhodné sú napríklad špeciálne sadbovače mini D 6 cm. Na záhon sádzajte rastliny približne v polovici mája, v čase, keď už teploty neklesajú pod bod mrazu do sponu 50 x 50 cm, aby rastliny mali dostatok priestoru pre vyvinutie veľkej bulvy. Vhodné je slnečné stanovište so stredne ťažkou a dostatočne vlhkou pôdou bohatou na humus. Rastlinám sa bude dariť na mieste, kde boli v minulej sezóne vysadené strukoviny, plodová zelenina alebo kapustoviny. Nevhodné je sádzanie do záhonu osadeného v minulej sezóne koreňovou zeleninou. Pôda je vyčerpaná a najmä u bulvového zeleru by došlo k výraznému zníženiu úrody. Sadeničky vysádzajte opatrne, aby vegetačný stred nebol "utopený" v zemi. Zlou výsadbou môže dôjsť k deformácii a namiesto bulvy sa vytvorí len množstvo dužnatých koreňov. Rastliny je potrebné počas vegetácie prihnojovať viacsložkovým hnojivom napr. NPK hnojivom s guánom. Menšie bulvy zeleru i listy môžete začať zbierať už v júli, len dávajte pozor, aby na rastline zostalo dostatok listov (vykonávajte iba preberku listov). Otrhávanie okrajových listov je prínosné pre zväčšenie bulvy. Na jeseň bulvy vyryte, očistite, skráťte korene a odstráňte vňať (nechajte iba stredové srdcové). Očistené bulvy uchovávajte v piesku v pivnici alebo v skleníku, kde nemrzne.

Pestovanie sadeníc, výsadba i ďalšie ošetrenie je u rapíkatého zeleru podobné ako v predchádzajúcom prípade, ale pestuje sa ako naťová zelenina. Rapíkatý zeler má byť krehký s výraznou aromatickou chuťou, čomu prispieva tzv. bielenie (chránenie rapíkov pred slnkom). Najpoužívanejším způsobom bielenia je metóda zabalenia rapíka lepenkou alebo čiernou fóliou na dobu cca 3 týždne tak, aby zostali viditeľné iba špičky listov. Toto opatrenie sa vykonáva v čase, keď sú rapíky vysoké asi 30 - 40 cm. Po bielení nasleduje zber. Skladovanie rapíkatého zeleru je náročné, preto je skôr sezónnou zeleninou.

Listový zeler je málo rozšíreným typom a to aj napriek tomu, že sa pomerne dobre rýchli a jeho pestovanie nie je tak náročné ako u predchádzajúcich dvoch druhov zeleru. Listový zeler má rád vlhčie, humózne i hlinité pôdy. Sadenice sa vysádzajú v spone okolo 40 x 30 cm. Listy sa zbierajú počas celej vegetácie. Koreň je možné nechať cez zimu v zemi zakrytý slamou a v ďalšom roku znovu zbierať listy až do doby, než rastlina vybehne do kvetu. Zozberané listy jsou vhodné na priamu spotrebu, možno ich však aj sušiť a zmraziť.

Choroby a škodcovia na zeleri

Aj zeler môžu napadnúť nejakí škodcovia či choroby. Najčastejšie sa vyskytuje škvrnitosť zelerových listov, ktorá sa prejavuje tak, že sa na starších listoch objavujú žltkavé, neskôr žltohnedé škvrny. Listy zasychajú a odumierajú. Účinnou ochranou sú preventívne chemické postreky napr. prostriedkom Kuprikol 50 (prípravok). Ďalšou chorobou je strupovitosť zelerových buliev. Na napadnutých bulvách sa objavujú hnedé škvrny, ktoré sa zväčšujú, napadnuté pletivo kornatí a praská. Prevenciou je nesádzať zeler na napadnutom záhone aspoň 3 roky. Škodcom napadajúcim zeler je vŕtule zelerová. Jedná sa o dvojkrídly hmyz, ktorý pri veľkom výskyte môže spôsobiť rozsiahle škody. Larvy vŕtule zelerovej tvoria v listoch rastlín chodbiečky, ktoré sú spočiatku biele a postupne hnedú a zasychajú. Dospelé jedince sú veľké cca 5 - 7 mm, žltočerveného či žltočierneho zafarbenia. Kukly prezimujú v hornej vrstve pôdy a na jar sa objavujú dospelci, ktorí v krátkom čase nakladú vajíčka na spodnú stranu listov. Larvy druhej generácie vŕtuľ sa objavujú na jeseň. Ochranou je ničenie napadnutých listov a chemický postrek prípravkom na savý a žravý hmyz. Na koreňoch (bulve) môže škodiť pochmurnatka mrkvová. Jej výskyt sa prejavuje prítomnosťou chodbiečkových požerkov a bulvy zeleru sa majú tendenciu fialovieť. Prevenciou je každoročná zmena stanovišťa. Dospelé jedince možno odchytávať na lepové dosky.

Zeler je dobrý na mužskú potenciu a na čo ešte?

Zeler má blahodarný vplyv na mužskú potenciu, ale to nie je všetko. Jeho liečebné účinky jsou ďaleko rozsiahlejšie. Vďaka obsahu veľkého množstva éterických olejov, ktoré sú hlavným pôvodcom jeho typického aróma, napomáha konzumácia zeleru chrániť ľudský organizmus pred baktériami a plesňami. Po konzumácii sa tieto látky uvoľňujú a pôsobia na sliznice, v ústach, v žalúdku i v črevách. Dezinfekčné účinky majú i v obličkách a močových cestách, kde zabíjajú pôvodcov rôznych infekcií. Uplatnenie nájde zeler i v prípade ochorení dýchacích ciest. Zelerové silice pomáhajú rozpúšťať hlien a dezinfikujú sliznice. Najúčinnejšia je pri nachladnutí konzumácia čerstvej šťavy zo zeleru. Množstvo vitamínov a minerálov v zeleri tiež nie je zanedbateľné. Zeler je považovaný za významný zdroj vitamínov skupiny B. Obsahuje všetky vitamíny z tejto skupiny vo vyváženom množstve. Vitamíny patriace do tejto skupiny sú dôležité pre zdravú pokožku, nechty a vlasy, napomáhajú k správnej funkcii pečene a čriev a prispievajú i k duševnej rovnováhe. V listoch zeleru je obsiahnutého viac vitamínu C než v citróne. Ďalšími obsahnutými vitamínmi sú A, K a E. Okrem vitamínov je zeler i zdrojom minerálov (draslík, horčík, chróm, sodík, železo, vápnik, zinok a jód). Zeler podporuje tvorbu moču, pôsobí teda ako prírodné diuretikum. Pomáha rozpúšťať usadeniny a odplaviť ich z tela, čistí tak ľudský organizmus. Pravidelné užívanie syrového zeleru či zelerovej šťavy by malo zmierniť problémy s reumatizmom, dnou a artritídou. Zeler by iste nemal chýbať na tanieri diabetikov, pretože látky v ňom obsiahnuté znižujú hladinu cukru. Do jedálnička by ho mali zaradiť osoby trpiace vysokým krvným tlakom a ľudia s problémami s produkciou žlče a so žalúdočnými vredmi.

Zo zeleru si môžete pripraviť výborný zelerový šalát s jablkom. Budete k tomu potrebovať nasledujúce ingrediencie:

• 30 dkg zeleru
• 30 dkg jabĺk
• 3 lyžice olivového oleja
• soľ
• korenie
• bobkový list
• nové korenie
• trošku cukru
• estragonový ocot (môže byť i obyčajný)

Zeler nakrájajte na rezance a povarte ho v osolenej a okyslenej vode spolu s korením. Po vychladnutí pridajte do šalátu najemno nakrájané jablká, olej a podľa chuti oslaďte.

Dobrú chuť! :)