Hrášok je na pestovanie nenáročný

Chuť zelených guličiek hrášku pozná takmer každý, sú veľmi lahodné a najlepšie sú čerstvo natrhané priamo zo záhradky. Pestovanie hrachu je nenáročné. Prečo si teda nedopriať ten pôžitok z vlastnoručne vypestovaného hrášku. Urobte radosť svojim deťom, hrášok im určite zachutí aj v prípade, že inú zeleninu nemajú v obľube.

Hrach siaty (pisum sativa) je rastlinou pochádzajúcou z východného Stredomoria. Jeho pestovanie ako kultúrnej rastliny je známe už v mladšej dobe kamennej. V súčasnosti sa pestuje takmer po celom svete.

Hrach siaty je jednoročná, popínavá bylina kvitnúca v máji až septembri. V jednom kveteenstve rastú jeden až štyri kvety. Ich farba je biela až ružovo-fialová. Konkrétne zafarbenie závisí od jednotlivých odrôd hrachu.

Stonka je poľahávajúca, dutá a lysá. Listy sú nepárnozložené a tvoria ich jeden až tri páry lístkov, ktoré sú zakončené úponkou. Podlhovasto vajcovité lístky sú krátko rapíkaté. Plodom sú podlhovasté ploché struky obsahujúce semená známe pod názvom hrášok. Hrach je hospodársky významnou rastlinou. Okrem hrachu siateho pestovaného na záhradách existuje aj poľná varianta hrachu - hrach poľný (pisum sativum subsp. arvense) známy aj pod názvom peluška. Táto odrôda hrachu má fialovo-biele kvety, malé struky, nedozreté semená majú nahorkastú chuť. Využíva sa v poľnohospodárskej výrobe ako krmoviny alebo ako zelené hnojenie.

Na konzumáciu boli vyšľachtené tri druhy kultivarov:

Hrach obyčajný (pisum sativa), ktorý je určený na vylúskovanie. Kvitne bielymi kvetmi. Nedozreté semená sú sladké a okrúhle, dozreté majú žltú alebo zelenú farbu. Zbiera sa po dozretí a uschánutí. Plody sú v tejto dobe už tvrdé, čo však nevadí, pretože tento druh hrachu je určený predovšetkým na varenie.

Hrach dreňový (pisum sativa L., medulare) je ďalšou variantou hrachu. Pestuje sa pre nedozreté struky, ktoré sa konzumujú celé alebo možno jesť len zrná. Nedozreté struky je možné konzervovať či zmraziť. Po dozretí strácajú semená vodu, čím sa scvrkávajú a stávajú sa nevhodnými na požívanie. Aj po uvarení zostávajú zrná tohto druhu hrachu tuhé.

Hrach cukrový (pisum sativa L., sacharatum) je poslednou variantou hrachu určenou na pestovanie na záhradách. Jeho kvety sú biele alebo bielo-ružové. Struky sú sladké, dužnaté, krehké, neobsahujú vnútornú tuhú šlupku. Semená sú okrúhle, sladkej chuti, málo scvrknuté. Majú vyšší obsah cukrov, preto sú vhodné na priamu konzumáciu v surovom stave. U nás sa táto varianta pestuje pomerne zriedka, je vhodnejšia skôr na pestovanie v teplejších oblastiach.

Na trhu je dostupná celá rada zástupcov jednotlivých variantov hrachu. Ako zelené hnojenie si môžete zakúpiť hrachové semienka vo variante 500 g. Plody síce nebudú na zjedenie, ale po zaorání stoniek tejto rastliny zlepšíte kvalitu zeminy a v ďalších rokoch môžete očakávať zvýšenie výnosov z pestovaných rastlín. Odrôd určených na priamu konzumáciu existuje mnoho. Môžete si tiež vybrať, či preferujete veľmi rannú, rannú či neskoršiu odrôdu.

Odrody hrachu

K veľmi ranej drene odrode hrachu patrí hrach drenový raný dorástajúci do výšky asi 55 - 60 cm. Jeho stonka je silná so svetlo zelenými listami. Struček je rovný, dlhý cca 7 cm. Každý struček ukrýva 6 - 7 zŕn.

Raným zástupcom drenového hrachu je napríklad hrach siaty odrody "zázrak z Kelvedonu", ktorá je známa po celom svete. Rastlina je stredne vzrastná, poliehavá. Struček je rovný, dlhý cca 8,5 cm. Nachádza sa v ňom 6 - 8 tmavo zelených zŕn. Zrná sú veľmi sladké, vhodné pre priamu konzumáciu aj pre ostatné druhy spracovania.

Pre pestovanie v druhej a tretej trati je vhodné zvoliť hrach drenový neskorý.

K cukrovej variante hrachu patří napríklad odroda Delicata, ktorá vznikla krížením medzi dužnatým a cukrovým hrachom, čím získala najlepšie vlastnosti z oboch variantov. Môžu sa jesť celé struky alebo vylupovaľ iba zrná. Na slnečnom stanovišti s normálnou záhradnou pôdou sa dočkáte veľkej úrody. Výhodou tejto odrody je zvýšená tolerancia voči chorobám.

Cukrieva odroda hrachu Zuccola má šťavnaté sladké struky neobsahujúce vlákna. Konzumujú sa celé struky. Rastliny sú tolerantné voči múčnatke a pôdnym chorobám.

Cukreivou odrodou vhodnou pre zmrazovanie je Evita. Táto stredne raná odroda hrachu sa vyznačuje aromatickou chuťou, tmavými listami a silným vzrastom. Pre dobrú úrodu nevysádzajte semená do čerstvo vyhnojenej záhradnej pôdy.

Pestovanie hrachu

Hrach je vhodné pestovať v neutrálnej pôde s hodnotou pH cca 6,5. Darí sa mu v ľahších a stredne ťažších nezaplevelených pôdach, ktoré si dokážu udržať dostatok vody. Hrach vysievajte priamo na záhon v marci až apríli (záleží na tom, akú vysievate odrodu - rané odrody sa vysievajú skôr, neskoré neskôr. Pozrite sa preto na obal, kde je konkrétny odporúčaný termín výsevu vždy napísaný.)

Jednotlivé semená vysievajte do hĺbky 5 - 6 cm, vzdialené od seba cca 5 - 10 cm. Vzdialenosť riadku je cca 25 - 30 cm, vzdialenosť prispôsobte podľa toho, akú budete používať oporu pre pnutie stoniek. Doba od výsevu do zberu sa pohybuje v rozmedzí 65 - 100 dní, záleží na konkrétnej odrode. Po zasadení nenechajte pôdu preschnúť. Po vyklíčení zabezpečte rastlinám hrachu oporu, po ktorej sa môžu pnúť. Používa sa sieť alebo prúty. V období sucha nezabudnite hrach zalievať. Čas od času rozkyprite pôdu a vytrhajte burina okolo rastlín. Pôdu nie je potrebné prihnojovať.

Škodcovia hrachu

Ako prevenciu proti škodcom možno hrách chrániť postrekom. Najčastejšie sa vyskytujúcimi škodcami są kyjanka hrachová (Acyrthosiphon pisum), zrnokaz hrachový či zrnokaz bôbový. Kyjanka hrachová je druh mšice vysávajúcej rastlinné šťavy z listových pletív. Napadnuté rastliny spoznáte podľa zakrpatenia, slabého kvitnutia a malej úrody. Kyjanka tvorí kolónie. Zrnokaz hrachový i bôbový napáda zrejúce semená. Dospelé jedince kladú vajíčka v období kvetu a larvy sa liahnu práve v čase tvorby luskov. Proti škodcom môžete bojovať napríklad prípravkami Pirimor 50 WG či Decis Mega.

Prečo dať hrášku na záhradke šancu?

Okrem toho, že čerstvé zrnká hrachu sú chuťovo veľmi dobré, sú aj veľmi zdravé. Hrach je skvelým zdrojom rastlinných bielkovín. Hrach má schopnosť telo rýchlo nasýtiť a dodať mu kopec energie. V dobách, keď mäso nebolo na tanieri také bežné ako dnes, bol hrach spolu s ďalšími strukovinami jednou z najdôležitejších potravín. Do svojho jedálnička by ho mali zaradiť najmä vegetariáni, športovci, deti vo vývine a ťažko fyzicky pracujúci ľudia.

Okrem bielkovín obsahuje hrášok aj množstvo dôležitých vitamínov a minerálov. Čerstvý, mladý hrášok je bohatým zdrojom vitamínu C. Nájdeme v ňom kopec karoténov chrániacich zrak a stimulujúcich obnovu slizníc. Hrach obsahuje aj veľké množstvo niektorých vitamínov skupiny B (B1, B2, B3), ktoré sú dôležité pre mentálne zdravie, pevné nervy, zdravú pleť a pevné vlasy. Hrach je tiež zdrojom vápnika, fosforu, draslíka a medi.

Omladzovacie a regeneračné účinky na organizmus majú aj nukleové kyseliny obsiahnuté v zrnkách hrachu. Kombinácia vitamínov, minerálov, bielkovín a nukleových kyselín radí hrach k výživovo veľmi hodnotným potravinám dodávajúcim energiu celému telu. Nadmernej konzumácii hrachu by sa mali vyvarovať osoby trpiace zažívacími ťažkosťami, nadúvaním a ľudia trpiaci dnou. Riziko nadúvania možno znížiť namáčaním hrachu pred tepelnou úpravou. Nežiaduce puríny sa uvoľnia do vody, preto pred varením vodu vymeňte za čerstvú.

Hrach v kuchyni

Najznámejším tradičným slovenským pokrmom je hrachová polievka či kaša. Čerstvý hrach sa výborne hodí do šalátov, ako príloha k mäsu či rybe. Hrachové zrná nájdu svoje uplatnenie aj v zeleninových či mäsových polievkach, v rizote. Meze fantázii v kulinárskom využití hrachu sa nekladú.

Ak chcete hrášok zberať celú sezónu, vysádzajte semienka v pravidelných intervaloch cca 2 - 3 týždne. Po sklizni jednej várky hrášku vám potom hneď bude dozrievať nová.