Brusnica (Vaccinium vitis-idaea) – kríček z hôr

Brusnica pravá (Vaccinium vitis idaea), bruslinka, červená jalovica nebo kyselinka - to sú ľudové názvy pre túto rastlinku. Jeho latinsky preklad rodového mena Vaccinium súvisí so slovom baccinium, což v preklade znamená ker s bobulemi. Ďalšie druhy brusnice: Brusnica veľkoplodá, Brusnica záhradná a Brusnica obyčajná.

V súčasnosti poznáme okolo 200 druhov brusníc, vyskytujúcich sa v rôznych kútoch sveta. Pôvodne brusnica pochádza zo severnej časti Ameriky a severnej časti Ázie. Vyskytuje sa na severe Európy, na východe v Rusku až po Japonsko. Nájdeme ju aj v Alpách po nadmorskú výšku cca 3000 m n. m. Nachádza sa aj v Grónsku a Severnej Amerike až po 71. stupeň SZŠ. Na Slovensku nájdeme najviac kerov brusníc v Nízkych a Vysokých Tatrách a Veľkej a Malej Fatre do nadmorskej výšky cca 1800 m n. m.

Brusnica je nízky poloker, ktorý dorástá do výšky 10-30 cm. Jej listy sú stálozelené, majú kožovitý charakter, na spodnej strane listu sa nachádzajú drobné hnedé bodky, ktorými sa brusnica odlišuje od medvedice lekárskej. Listy brusnice počas zimy neopadávajú, čím sa odlišuje od rastlinky čučoriedky obyčajnej.

Brusnica rastie v chudobných kyslých piesočnatých alebo rašelinových pôdach, na slnečných miestach. V tieni rastlinka síce rastie, ale nekvitne, teda ani nerodí. Pre záhradné pestovanie jej pripravíme vhodný substrát kombináciou hrubozrnného piesku (1-4 diely) a rašeliny (1 diel). Brusnica je nenáročná na polievanie a hnojenie, dokonca krásne rastie a rodí aj bez hnojenia. Na polievanie je vhodná mäkká voda bez solí alebo dažďová voda. Brusnica je veľmi citlivá na zaburinenie, preto v záhrade v okolí rastlinky umiestňujeme drvenú kôru s pilinami (mulčovanie).

Kvitne v júni - júli bielymi až nadoružovelými kvetmi, ktoré vytvárajú hrozen. Plody brusnice sú bobule, ktoré sú spočiatku zelené a postupným dozrievaním sa zafarbujú do červena. Zrelosť plodov brusnice zistíme tak, že všetky bobule na hrozne sú rovnomerne zafarbené do červena, zelené a biele bobule sa na hrozne takmer nenachádzajú. Ich priemer je zhruba 1 cm a majú jemnú chuť. Brusnica rodí dvakrát ročne. Pre záhradné pestovanie ju vysádzame do maximálnej nadmorskej výšky 750 m n. m., vo vyšších polohách druhá úroda nedozrie. V našich zemepisných šírkach prvá časť úrody dozrieva v nižšie položených oblastiach v druhej polovici júla a v horských oblastiach po 20. auguste. Druhá časť úrody dozrieva od polovice septembra do polovice októbra, samozrejme v závislosti na polohe. Prvá úroda je svojim množstvom zanedbateľná, zbierame ju len ručne, nakoľko v tomto období rastlina podruhé kvitne a pri hrebeňovom zbere by sme poškodili jej kvety. Koncom leta, začiatkom jesene zbierame aj listy brusníc, ktoré následne vysušíme pri maximálnej teplote 40 °C.

Brusnice konzumujeme v surovom stave, ale najčastejšie z nich pripravujeme kompót, lekváry, džem, rosol alebo sirup. Používa sa na prípravu známej Cranberry omáčky. Produkty z brusníc sa najviac hodia ako príloha k zverine, hydine a syrom. Môžeme ich tiež sušiť alebo mraziť. Kompótované brusnice nepodliehajú skaze, pretože obsahujú kyselinu citrónovú a kyseliny benzoové, ktoré majú konzervačné účinky.

Recept na prípravu brusnicového džemu

Na prípravu brusnicového džemu potrebujeme: 2,5 kg brusníc, 400 ml vody, 750 dkg kryštálového cukru, 8 klinčekov a 2 lyžice škorice. Všetky ingrediencie necháme variť na miernom ohni až do odparenia vody a kým džem nezhustne. Horúci ho nakladáme do zaváracích pohárov.

Severoamerická brusnica cranberry je najväčšia brusnica, ktorá je veľká ako oliva.

Brusnica nielen chutí, ale aj lieči

Brusnica obsahuje cukry, glykozidy, organické kyseliny a triesloviny. Z vitamínov sú to provitamín A, vitamín B1, B2, C, z minerálnych látok draslík, vápnik, horčík a fosfor. Má protizápalové a dezinfekčné účinky.

Brusnice sa používajú ako podporná liečba pri nádche, reumatických ochoreniach, cukrovke, dne, ochoreniach žlčníka, ale hlavne pri ochoreniach močového ústrojenstva a pod. Má dezinfekčné účinky. Čaj pripravený z listov brusníc znižuje horúčku. V nadmernej miere by ju nemali konzumovať ľudia s nábehom na obličkové kamene, deti do 12 rokov, tehotné a dojčiace matky. Brusnicu užívame ako liečivo maximálne 2 mesiace a najviac 4 mesiace v roku.