Dôležitosť zeleniny v živote človeka

Človek žije a pracuje a preto musí denne prijímať vyváženú stravu. V súlade so zásadami správnej výživy by mal konzumovať zeleninu (druhy zeleniny) každý deň, pretože stravu plnohodnotne dopĺňa nevyhnutné živiny a ochranné látky. Jednotlivé pokrmy obohacuje pestrými farbami a zároveň im dodáva jemnú a lahodnú chuť.

Látky obsiahnuté v zelenine

• Zelenina ako zdroj ochranných látok je predovšetkým významným dodávateľom vitamínov pre ľudský organizmus, ktorý ich potrebuje na svoju normálnu funkciu. Všetky druhy zeleniny obsahujú celú škálu vitamínov - A, B1, B2, C, E, H, K, PP a pod. Napríklad 100g čerstvej papriky obsahuje až 200-350mg vitamínu C, pri dennej spotrebe človeka 75mg vitamínu C. Zároveň zelenina dodáva do ľudskej stravy aj dostatok minerálnych solí ako sú draslík, vápnik, horčík, fosfor, pričom má veľmi nízky obsah sodíka, čo je z hľadiska správnej výživy veľmi dobré. Napríklad najväčší obsah fosforu, ktorý je veľmi dôležitý pre správny vývoj kostí obsahujú petržlen a zelený hrášok, ďalej najvyšší obsah vápnika má zo zeleniny cibuľa a cesnak.

• Ľudové lekárstvo odpradávna používalo zeleninu vďaka jej obsahu liečivých látok. Napríklad petržlen podporuje vylučovanie moču, kôpor zmierňuje bolesti hlavy atď. Všeobecne platí, že zelenina v surovom stave reguluje aj činnosť tráviacich orgánov a to vďaka svojmu vysokému obsahu vlákniny. Vzhľadom na svoju nízku energetickú hodnotu sa zelenina využíva aj pri redukčných diétach. Dietetický účinok čerstvej zeleniny je veľký a celková biologická hodnota zeleniny je väčšia ako ovocia. Je dokázané, že v priemere obsahuje desatinu energetickej hodnoty rovnakého množstva chleba alebo mäsa. Podľa názoru vedcov a lekárov by mal v našich zemepisných šírkach priemerný človek zjesť ročne minimálne 120kg zeleniny.

Pestovanie zeleniny

Najvhodnejšie pozemky na pestovanie zeleniny sú mierne svahy alebo chránené roviny orientované na juh, juhovýchod alebo juhozápad. Väčšina druhov zeleniny vytvára hlbokú koreňovú štruktúru a potrebuje pre svoj vývoj dostatok živín a vody, preto by mala byť pôda dobre zásobená humusom, ktorý zvyšuje výhrevnosť pôdy a zadržiava potrebnú vlahu a živiny. Na pestovanie zeleniny sú najlepšie stredne ťažké hlinitopiesočnaté až piesočnatohlinité pôdy. Okrem pôdy je veľmi dôležitý aj faktor tepla a svetla. Skorá poľná zelenina najlepšie rastie pri dennej teplote 15 – 22 °C a nočnej teplote 6-8 °C. Pre rast zeleniny je dôležité striedanie teploty vo dne a v noci, tzv. termoperiodicita. Vo všeobecnosti platí, že striedanie teplôt a hlavne nízke teploty sú pre rastliny zelenín škodlivé.

Potreba vody závisí od druhu zeleniny a fázy vývinu rastliny. Jej nedostatok sa prejavuje vädnutím listov, zakrslým rastom, zhoršením kvality a kvantity úrody. Zásada je, že vydatnou závlahou sa dá vytvoriť zásoba vody v pôde. Najskôr zeleninu vysádzame spravidla už koncom marca v závislosti od nadmorskej výšky a klimatických podmienok. Teplomilné zeleniny ako uhorky, zeler, paradajky až v druhej polovici mája. Podmienkou úspešného pestovania zeleniny je zdravá, silná a nie príliš vytiahnutá priesada. Zeleninu vysádzame buď počas zamračeného počasia, krátko po daždi alebo podvečer za teplého slnečného počasia. Podľa druhu zeleniny vysádzame rastliny do riadkov, do hniezd alebo do štvorcového, či ihlicovitého sponu. Počas vegetácie sa vyskytujú na zelenine choroby a škodcovia, ktorí ju znehodnocujú. Z hľadiska zdravej výživy by sa mali chemické prípravky používať čo najmenej. Z hľadiska prevencie sa používa pred sejbou morenie semien a najmä dezinfekcia pôdy. Najlepší čas na zber zeleniny je skoro ráno, prípadne večer, aby sme obmedzili na najnižšiu možnú mieru jej vädnutie.

Spracovanie zeleniny

Biologickú hodnotu zeleniny by sme nemali znižovať nesprávnou kuchynskou úpravou. Najplnohodnotnejšia je vždy zelenina čerstvá, treba dbať aj na jej vhodné uskladnenie pred konzumáciou, prípadne následné spracovanie či jej uchovanie. Nie je vhodné ju dlho udržiavať v nevhodných podmienkach. Pri jej spracovávaní ju krájame a strúhame v zásade nástrojmi z nehrdzavejúcej ocele alebo plastov. Variť by sa nemala v hliníkových a železných nádobách dlhý čas, prípadne pomaly sa zohrievať a vypražiavať. Najefektívnejšie spracovanie zeleniny je jej dusenie.

Zeleninu môžeme grilovať, dusiť, zmrazovať, zapekať alebo jesť len tak čerstvú... :)

Zeleninu uskladňujeme pre vlastnú spotrebu na zimu, ale aj na skorú jar. Podľa možností na uskladnenie používame pivnice a parenisko. Optimálna teplota na uskladnenie v pivnici je 1 - 4 °C pri vlhkosti približne 90%.

Čerstvá zelenina z vlastnej úrody je bezkonkurenčná, preto si vyberte z našej ponuky kvalitné osivá a semená určené pre veľkoodberateľov ako aj pre drobných pestovateľov - milovníkov domácej zeleniny. Všetky nami dodávané osivá a semená sú v prvotriednej kvalite a pochádzajú od overených kvalitných českých výrobcov.

Náš e-shop ponúka semená rôznych druhov zeleniny zaradených do jednotlivých kategórií ako sú:

• Cibuľová zelenina
• Koreňová zelenina
• Plodová zelenina
• Listová zelenina

Špeciálnu kategóriu tvorí kategória BIO zelenina - zelenina v biokvalite a ďalšie dve:

• Papriky osivo
• Paradajky osivo

V ponuke zeleniny môžete nájsť semená bežnej zeleniny ako sú semená mrkvy, petržlenu, kalerábu, zeleru, cibule, cvikly, reďkovky, hrachu, bôbu, brokolice, kapusty, kelu, šalátu, kôpru a ďalších. Niektoré z nich ponúkame ako novinku aj v biokvalite, ktorá tvorí samostatnú kategóriu. Námi ponúkané bioosivá spĺňajú tie najvyššie požiadavky na výrobky z bioprodukcie. V našej ponuke pri konkrétnych produktoch nájdete aj krátke charakteristiky predávaných semien a osív rastlín, ich využitie pre plnohodnotný život a zdravie človeka a zároveň základnú informáciu o postupe pri ich pestovaní.