Liečivé rastliny - účinné, užitočné a hlavne rokmi overené

Záhrada plná bylín je harmóniou krásy a užitočnosti, dnes je to však ojedinelý jav. Moderný životný štýl, pokroky v medicíne a zhoršujúce sa životné prostredie zapríčinili, že z našich príbytkov, záhrad i jedálnych lístkov sa začali pomaly vytrácat práve liečivé rastliny. Byliny sú odpradávna dôležitou súčasťou prevencie ochorení a v súčasnosti sú preto aj nevyhnutnou zložkou priemyselne vyrábané liekov.

Liečivé rastliny odjakživa slúžili ako najdostupnejší prostriedok proti akýmkoľvek chorobám a neduhom. Už staré generácie odhaľovali liečivé účinky mnohých rastlín a skúsenosti s nimi si odovzdávali z generácie na generáciu, prevažne ústnym podaním. Prvé záznamy týkajúce sa rastlín a ich liečivých účinkov nachádzame v hlinených tabuľkách z Babylonu pred 3000 rokmi pr.nl. Následne sa pestovaním a liečivými účinkami rastlín zaoberali najmä východné kultúry v Číne, Asýrii a Indii. Najznámejší bol čínsky cisár Jen Ti, známy ako božský hospodár, ktorý pre blaho ľudu ochutnal množstvo rastlín, aby zistil, ktoré z nich sú jedovaté. Všetky svoje poznatky zhrnul v kaňone o bylinách.

Toto dielo sa stalo akousi základňou pre poznávanie a štúdium rastlín až do 17. storočia. Potom nastalo obdobie herbárov s 3 najvýznamnejšími dielami o rastlinách; Leonarda Fuchsa De Histria Stirpium (1542), Johna Gerarda Gerardov herbár (1597) a Johna Parkinsona Theatrum botanicum (1629), ktorý už obsahoval 3000 liečivých rastlín a množstvo užitočných poznatkov o nich. Až do 17. storočia sa herbáre delili na botanickú časť a na časť venovanú liečiteľstvu. Liečivé rastliny sa pomaly triedili, rozoberali a demystifikovali. Význam liečby bylinami v 18. storočí poklesol, ale znovu ožil počas 2. svetovej vojny, keď bol nedostatok potravín a hlavne liekov; zúrili choroby, bolo veľa zranených. Využívali osvedčené terapeutické postupy vo fytoterapii, ktoré boli veľmi šetrné voči chorému jedincovi, napriek tomu veľmi účinné.

Liečenie rastlinami je dodnes odporúčanou doplnkovou liečbou, ktorá podporuje a napomáha modernej medicíne. Pri správnom využití je liečba bylinkami veľmi účinnou metódou podporujúcou navrátenie strateného zdravia a duševnej rovnováhy. Je doplnkom pri liečbe všetkých onemocnení alebo je hlavnou liečbou pri chorobách s miernejším priebehom. Bylinky v minulosti dotvárale estetický dojem zo záhrad, boli pestované cielene, nielen pre svoju krásu a estetičnosť, ale aj pre svoju lahodnú chuť a vôňu. Tým sa začala éra pestovania bylín v záhrade, ku ktorej by sme sa mali vrátiť. Vďaka nepriaznivým účinkom chemických prostriedkov dennej spotreby, farbív, kozmetických prípravkov a následným alergiám sme nepriamo nútení k užívaniu prevažne prírodných látok.

Liečivé rastliny si môžeme vypestovať sami, skromným rastlinkám stačí malý priestor na parapete okna alebo vyčlenený kúsok v záhrade. Vďaka liečivým rastlinám sa nielen náš byt, ale aj záhrada prevonia, získa pestrofarebný nádych a prinesie nám nielen úžitok, ale aj potešenie a miesto, kde naše telo posilnie a zrelaxuje. Platí pravidlo, čím dlhšie pestujete bylinky, tým hlbšie sa budete o ne zaujímať.

Preto je dôležité vedieť, aký druh rastliniek sa používa k liečbe toho ktorého onemocnenia alebo jeho prevencii v rôznej podobe a to ako:

• Zálev a odvar - posekané čerstvé bylinky vložíme do skleného pohára alebo inej nekovoej nádoby a zalejeme vriacou vodou. Zálev necháme lúhovať veľmi krátko - pol minúty. Ak ho pripravujeme zo suchých bylín, tak zmes necháme lúhovať 1-2 minúty. Korene vložené do predpísaného množstva vody necháme po krátkom povarení (obvykle 3 minúty) lúhovať. Všeobecne platí, že jednu zarovnanú lyžičku zmesi zalejeme 250ml horúcej vody.

• Čerstvú šťavu - pripravíme v odšťavovači. Získanú šťavu nalejeme do fliaš, uskladníme v chladničke, kde vydrží aj niekoľko mesiacov. Podávame po kvapkách alebo aplikujeme na postihnuté miesta na tele.

• Masť - pripravíme 4 hŕstky nadrobno nasekaných bylín, ktoré vložíme do 500g rozohriateho bravčového sadla, zmes premiešame a krátko povaríme. Po vychladnutí masť odložíme do chladničky, druhý deň prihrievame, zmes prefiltrujeme cez ľanové plátno a naplníme do fliaš.

• Tinktúru - fľašu naplníme predpísaným množstvom bylín a zalejeme 40% ovocnou aleboobilnou liehovinou. Zmes necháme minimálne 14 dní postáť na teplom mieste pri teplote 20°C, niekedy pretrepeme. Potom pripravenú zmes scedíme a zvyšky prelisujeme. Podávame vnútorne, s čajom alebo používame na prípravu obkladov.

V ľudskom organizme prebieha okolo 15 000 biochemických reakcií, z ktorých zhruba 5000 radíme medzi tie základné. Keď sa všetky tieto reakcie uskutočňují normálne, v organizme prebieha normálna látková výmena. V opačnom prípade je funkcia buniek, tkanív a orgánov narušená, ľudský organizmus ochorí. Na začiatku ochorenia sa narušené funkcie kompenzují regulačným mechanizmom organizmu, neskôr chorobný stav vyžaduje zásah. Na harmonický priebeh látkovej výmeny je nevyhnutných niekoľko chemických látok, vitamíny a enzýmy a mikroelementy. Ľudský organizmus najprirodzenejšie prijíma ako produkty rastlinné bunky. Práve preto je terapia liečivými rastlinami prirodzenejšia a fyziologickejšia než syntetické látky. Medzi najbežnejšie používané liečivé rastliny od nepamäti patria: Materina dúška, mäta pieporná, medovka lekárska, pŕhľava dvojdomá, repík lekársky, rumanček pravý a šalvia lekárska.

• Materina dúška (Thymus serpyllum)

Je vytrvalá rastlinka, ktorá rastie na lúkach, okrajoch lesov a poľných ciest. Jej liečivé účinky využívame pri kataroch horných dýchacích ciest, bronchitíde a zápale pľúc. Pôsobí tlmivo pri suchom a spastickom kašli. Výborne pomáha aj pri žalúdočných a črevných ochoreniach nervového pôvodu. Pripravujeme z nej zálev a odvar.

• Mäta pieporná (Mentha piperita)

Je vytrvalá bylina, ktorá rastie voľne na lúkach v blízkosti potokov, prípadne ju cielene pestujeme v záhradách. Listy mäty obsahujú silicu s obsahom mentolu, ktorej vďačíme za krásnu štiepavú chuť a výrazné aróma. V ľudovom liečiteľstve využívame hlavne mätový olej, ktorý dobre pôsobí proti vracaniu, pri nevoľnosti, odstraňuje kŕče pri kolikách žalúdka a žlčových ciest.

• Medovka lekárska (Melissa officinalis)

Je vytrvalá bylina, u nás voľne nerastie, vysádzame ju do záhrad. Pôsobí sedatívne a spazmolyticky. Odstraňuje únavu, znižuje bolesti okolo srdca, znižuje sa krvný tlak, spomaľuje dýchanie, uvoľňuje plyny v črevách a zastavuje vracanie. V ľudovom liečiteľstve sa využíva hlavne na podporu chuti do jedla, na posilnenie zraku, pri mozgovej mŕtvici a pod. Pripravujeme z nej zálev a liehovový extrakt.

• Žihľava dvojdomá (Urtica dioica)

Je vytrvalá bylina, ktorá sa vyskytuje na lúkach, pasienkoch, na okrajoch potokov a riek. Zastavuje krvácanie pri hemoroidoch, maternicových ochoreniach a žalúdočných vredoch. Pôsobí blahodárne pri zápche, arterioskleróze, pri cukrovke, pri poruchách menštruačného cyklu, klimaktériu, pri bolestiach kĺbov a pod. Používame z nej odvar a zábaly.

• Repík lekársky (Agrimonia eupatoria)

Je vytrvalá bylina, ktorú nájdeme na vápencových pôdach, v krovinách, na lúkach a pasienkoch. Má diuretický, potopudný a sťahujúci účinok. Používa sa pri liečbe hepatitídy, chronickom zápale žlčníka, pri obličkových kameňoch, pri ochoreniach ústnej sliznice. Ako podpornú liečbu ho využívame pri pľúcnej a kožnej tuberkulóze, pri hemoroidoch a dne.

• Rumanček (Matricaria recutita)

Je jednoročná bylina, ktorú nájdeme na lúkach, poliach, pasienkoch a okrajoch ciest. Rumanček má protizápalový a zmäkčujúci účinok pri ochoreniach tráviaceho traktu, kolikách žalúdka a čriev a pri zápale dýchacích ciest. Používame zápar.

• Šalvia lekárska (Salvia officinalis)

Je to vytrvalý polokra, ktorý sa v našich podmienkach cielene pestuje v záhradách. Pôsobí proti vylučovaniu - snižuje sekréciu potných žliaz a znižuje laktáciu dojčiacich matiek. Má aj protizápalové účinky pri akútnych a chronických ochoreniach tráviacieho traktu, používa sa ako kloktadlo pri angíne a zápaloch ústnej dutiny, pri vykašliavaní krvi u chorých na TBC, pri hemoroidoch a pri dlhodobej menštruácii. Pripravujeme z nej nálev.