Využívanie rastlín v ľudovom liečiteľstve je pradávne a vyvíjalo sa spočiatku u rôznych národov v najrozmanitejších častiach sveta samostatne. Ku skúsenostiam, často iste draho zaplateným, sa pridávali mnohokrát rozmanité povery.
Liečivé rastliny v ľudovej tradícii
Použitie rastlín v ľudovom liečiteľstve je pradávne a vyvíjalo sa spočiatku u rôznych národov v najrozmanitejších častiach sveta samostatne. Ku skúsenostiam, často isto draho zaplateným, sa pridávali mnohokrát rozmanité povery. Bolo to predovšetkým porovnávanie podobností častí tvarov rastlín s tvarom orgánov ľudského alebo zvieracieho tela a od toho odvodzované domnelé liečivé účinky rastlín alebo ich časti na podobný orgán ľudského tela. Často boli spojované liečebné úkony s náboženskými obradmi, čarodejníctvom, zaklínaním a podobne.
Pokiaľ ľudia pokladali tieto úkony za nutnú súčasť liečenia a verili ich účinku, nemožno im uprieť ani určitý význam psychoterapeutický, čo v dnešnej dobe konečne nahrádza presvedčivé slovo lekára. Inými spôsobmi dokážu tohto účinku využívať niektorí ziskuchtiví bylinkári, ktorí zvlášť prostredníctvom svojich pomocníkov a propagátorov dokážu značne psychicky ovplyvniť svojich zákazníkov.
Súčasne ako človek poznával liečivé vlastnosti rastlín, oboznamoval sa aj s rastlinnými jedmi a narkotikami a tiež týchto vlastností začal využívať, niekedy k lovu rýb a zveri, inokedy zasa zneužívať proti ľuďom. V Európe vyvrcholilo toto poznanie a zneužívanie rastlín i niektorých jedovatých živočíchov v stredoveku k travičstvu, narkománii a toxikománii. Tehdajšia spoločnosť sa tomu bránila drastickými trestami za čarodejníctvo, mučením a upálením, ktoré však postihli často aj nevinných ľudí, či už nevedome alebo z nenávisti. Vybrať a overiť z ľudových tradícií i starých bylinkárov, co je skutočne dobré a užitočné, je prácou nadmieru obtiažnou, ale nemálo významnou.