Jitrocel kopinatý a jeho využitie

Využitie skorocelom kopijovitým

Skorocel kopijovitý (lat. Plantago lanceolata) je vytrvalá bylina, ktorá vyrástá z krátkého oddenka ružice prízemných listov. Listy jsou dlho kopijovité s rovnobežnými žilkami, dolu postupne zúžené do dlhého, často chlpatého rapíka. Skorocel kvitne od mája do septembra. Plod je vajcovitá tobolka obsahujúca dve pomerne veľké semená. Existuje tiež Skorocel väčší, Skorocel prostredný a Indický skorocel.

Skorocel hojne rastie v Európe a v Ázii na lúkach, medziach, poľných cestách, priekopách, náspoch a vo svetlých lesoch, ale aj ako burina v záhradách a na poliach, predovšetkým v ďatelinách. Skorocel sa tiež pestuje pre farmaceutické účely. Zberajú sa listy od mája do augusta. Kvetonosné stonky sa odstraňujú, listy sa rýchlo sušia v tenkých vrstvách v tieni alebo pri umelej teplote do 50 C, aby nestratili zelenú farbu.

Použitie skorocelu v kozmetike

Droga skorocelu obsahuje slizy, triesloviny a glykosid aukubín. Na ľudský organizmus pôsobí zrejme celý komplex týchto látok. Najčastejšie si môžeme doma sami pripraviť skorocelový nálev a to tak, že 50 g drogy prelijeme 0,5 l teplej vody a necháme 30 minút vyluhovať a zmiešame s rovnakým dielom zriedeného liehu. Tento nálev slúži ako výborná pleťová voda na nečistú uhrovitú pleť alebo pri akné. Rozdrvené čerstvé listy sa môžu pridávať do bylinných pleťových masiek.

Využitie skorocelu v lekárstve

Ľudové liečiteľstvo a do určitej miery aj oficiálna medicína považujú skorocelové listy za veľmi účinné. Vnútorne sa využívajú vo forme sirupov, kvapiek a čajov proti zápalom horných dýchacích ciest, proti kašľu aj ako črevný regulátor. Navonok sa odporúča prikladať výluh z listov alebo priamo dobre umyté listy na rany, ktoré sa potom dobre hoja. Ošetrujú sa ním aj opuchy, napr. pichnutie hmyzom.