Ako na Hobby Šľachtenie

Obvykle amatérski šľachtitelia rastlín pracujú s vlastnosťami, ktoré možno pomerne ľahko zmeniť - napríklad farba kvetu, tvar ovocia alebo veľkosť rastliny. Avšak, aj keď sa experiment môže zdať jednoduchý, vďaka nemu je možné vyrobiť neobvyklú alebo krásnu rastlinu.

Za účelom úspešného šľachtenia rastlín je dôležité pochopiť princípy ich rozmnožovania. V texte budú vysvetlené tieto princípy a popísané niektoré z jednoduchých techník, ktoré je možné použiť na výrobu nových druhov alebo kmeňov rastlín.

Výber rastlín

Vlastnosti rastlín možno meniť po niekoľkých generáciách procesom výberu. Existujú dva typy výberu - prirodzený a umelý.

Prirodzený výber je proces, ktorý sa vyskytuje v prírode, kde silné a dobre prispôsobivé rastliny prežijú, zatiaľ čo slabé a zle prispôsobivé rastliny nakoniec vymierajú. Tento proces sa odohráva od počiatku života na Zemi a stále sa vyskytuje v prírode.

Umelý výber je proces, ktorý ľudia používajú na získanie viac žiadúcich druhov rastlín. Pred tisíckami rokov sa ľudia naučili, že záchrana semena druhu rastliny, v ktorej chcú pokračovať v pestovaní, by zvýšila šancu na získanie rastliny podobnej jej originálu. Ale naši predkovia nevedeli, aké sú ich šance na úspech, ani nerozumeli procesom, ktorými boli vlastnosti zmenené alebo zachované. Až v osemnástom a devätnástom storočí ľudia začali chápať zákony dedičnosti a procesy rozmnožovania rastlín. Dokonca ani dnes nie sú tieto základné princípy úplne objasnené. Ale teraz máme dostatok vedomostí na to, aby sme mohli vybrať rastliny na šľachtenie so značne väčšou istotou úspechu než mali naši primitívni predkovia.

Základy rozmnožovania rastlín:

Druhy rozmnožovania

Rastliny sa rozmnožujú dvoma spôsobmi – pohlavne a nepohlavne.

Nepohlavné alebo vegetatívne rozmnožovanie nastáva bez fúzie zárodočných (reprodukčných) buniek. U záhradných rastlín vzniká nepohlavné rozmnožovanie, keď je časť rastliny oddelená od materskej rastliny a vyvíja sa do kompletného organizmu, ako keď jahody produkujú úponky, ktoré sa zakoreňujú a tvoria nové jahodové rastliny. Nepohlavná reprodukcia môže byť vyvolaná umelo pomocou odrezkov listov, odrezkov stoniek, odrezkov koreňov a podobne. Rastliny, ktoré pochádzajú z nepohlavnej reprodukcie, sú zvyčajne totožné s materskou rastlinou.

Pohlavné rozmnožovanie zahŕňa spojenie samčej a samičej pohlavnej bunky. Ich spojením sa vytvorí semeno - a nakoniec aj nová rastlina. Pohlavné rozmnožovanie je najčastejším typom rozmnožovania záhradných rastlín. Rastliny pochádzajúce z pohlavného rozmnožovania sú často úplne odlišné od svojich rodičov a od seba navzájom. Vďaka možnostiam variánt, je pohlavné rozmnožovanie rastlín metóda, ktorú používajú šľachtitelia rastlín pri vývoji nových kmeňov a odrôd.

Kvet rastliny

Obrázok 1 Stavba kvetu

Obrázok 2 Schematické znázornenie kvetu

1.Kvetné lôžko 2.Kališný list 3.Okvetný list 4.Tyčinka 5.Piestik

Pohlavné rozmnožovanie rastlín prebieha v kvete rastliny. Reprodukčné orgány kvetu sú tyčinka a piestik. Časť tyčinky nazývaná prašník produkuje peľové zrná, ktoré obsahujú samčie zárodočné bunky. Pri základni piestika je vaječník; produkuje vajíčka, ktoré obsahujú samičie zárodočné bunky. Keď sú vajíčka oplodnené samčími zárodočnými bunkami, vyvíjajú sa do semien vo vaječníku.

Okvetné lístky, ktoré výrazne prispievajú ku kráse kvetov, slúžia takým užitočným funkciám, ako je napomáhanie k opeľovaniu a ochrana pohlavných orgánov pred fyzickým poškodením. Kališné listy, ktoré sú často zelené, podporujú okvetné lístky a chránia kvetové časti.

Časti kvetu sa značne líšia veľkosťou, tvarom, farbou a množstvom, ale všeobecne je jednoduché rozlíšiť piestik od tyčiniek. Tyčinky možno identifikovať podľa žltého prášku (peľu) na ich špičkách a piestik prostredníctvom vybočenia (vaječníka) na jeho základni. Avšak, u neobvyklých kvetov to môže vyžadovať starostlivú štúdiu pre ich rozlíšenie.

Typy kvetov

Kvety sa rozdeľujú podľa usporiadania pohlavných orgánov (podľa pohlavnosti), tj. podľa prítomnosti samčích a samičích reprodukčných orgánov. Delia sa na obojpohlavné (monoklinické) a jednopohlavné (diklinické - samčie a samičie).

Obojpohlavné obsahujú v kvete tyčinky aj piestik (Obrázok 1). Jedná sa o najbežnejší typ kvetu. Medzi bežné obojpohlavné kvety patria paradajky, povíjnica, papuľník, petúnia, ľalia a kosatec.

Jednopohlavné obsahujú buď iba tyčinky (kvety samčie) alebo len piestik (kvety samičie) (Obrázok 3).

Obrázok 3: Kvety tekvice sú nedokonalé, každý kvet má iba jeden typ pohlavného orgánu

Te, ktoré majú piestik sa nazývajú samičie kvety a tie, ktoré obsahujú tyčinky, sú nazývané samčie kvety.

Jednopohlavné sa ďalej delia na jednodomé (monoecické - samčie aj samičie kvety sú na jednom jedincovi – "domčeku"; napr. kukurica, tekvica, plamienok, ľulek potmechuť, begónia) a dvojdomé (diecické - samčie kvety a samičie kvety sú na samostatných rastlinách; napr. vŕba, konope sativa, špargľa, špenát, bavlna).

Obrázok 4: Prierez chryzantémy. Mnohomanželské kvety, ako jsou chryzantémy, sú tvorené zhlukami kvetov. Niektoré polygamické kvety majú ako lúče, tak terče kvetu, zatiaľ čo niektoré kvety majú iba lúče úboru.

Ak sa u jedného druhu vyskytujú jednopohlavné i obojpohlavné kvety, je rastlina mnohomanželská (polygamická; napr. jaseň). Mnohomanželský kvet (Obrázok 4) je v skutočnosti zhluk malých kvetov. Tieto kvietky často pripomínajú okvetné lístky. Niektoré kvietky majú ako tyčinky a pestíky; nazývajú sa terče. Niektoré z nich majú iba pestíky, nazývajú sa lúče. Typické polygamické kvety sú ostálka, chryzantémy, astry, nechtík.

Opeľovanie a oplodnenie

Na opeľovanie potrebujeme len trochu času, znalostí a citlivú ruku, ktorá nahradí včely.

Opeľovanie je prenos samčej rastlinnej bunky (peľ) na samičie orgány kvetu (blizna). Opeľovanie je nutný predpoklad na to, aby mohlo neskôr vzniknúť semeno. Keď je peľník zrelý, praskne a vypúšťa peľ. Peľ je potom prenesený k blizne rôznymi prírodnými spôsobmi, najčastejšími sú vietor, voda a hmyz. Pri šľachtení rastlín je opeľovanie starostlivo riadené ľuďmi.

Existujú dva druhy prenosu peľu – samosprášanie a cudzosprášanie. Pri cudzosprášaní sa peľ prenáša z peľníka kvetu z jednej rastliny na bliznu kvetu ďalšej rastliny. Pri samosprášaní sa peľ prenáša z peľníka na bliznu toho istého kvetu alebo na iný kvet tej istej rastliny (napr. fazuľa, hrach). Po opeľovaní cudzím peľom býva zvyčajne oveľa väčšia úroda.

Materský kvet, ktorý dodá peľ, sa nazýva tyčinka; ten kvet, ktorý nesie semeno, sa nazýva plodolist.

Oplodnenie je spojenie dvoch zárodočných buniek. Po opeľovaní, čo je prenesenie peľu z peľníka na povrch blizny, sa peľové zrná snažia dostať do vajíčka tým, že si vytvárajú peľovú trubicu.

Peľová trubica musí prerásť cez celú dĺžku čnelky, ktorá sa nachádza v pestíku medzi bliznou a semenníkom. Nakoniec preniká kľúčovým otvorom k zárodočnému vaku. Jedna zo spermatických buniek oplodní vajcovú bunku, ktorá sa tým mení na diploidnú zygotu, druhá oplodní diploidnú centrálnu bunku zárodočného vaku a vzniká základ triploidného výživného tkaniva zárodku, endospermu. Endosperm je využívaný ako zdroj živín pri klíčení alebo je spotrebovaný už pri vývoji zárodku. Jeho výživovaciu funkciu potom môžu prevziať semenné lístky, napr. u bôbovitých rastlín. U krytosemenných rastlín vzniká výživné tkanivo až po oplodnení, u nahosemenných nezávisle na ňom. Vzniká plod.

Dedičnosť

Rastliny dedia vlastnosti od svojich rodičov rovnakým způsobom ako zvieratá. Zákony dedičnosti vysvetľujú, prečo potomkovia dedia rôzne znaky (vlastnosti) od tých istých rodičov. Navyše tieto zákony umožňujú predpovedať počet potomkov, ktoré zdedia určitú vlastnosť. Znalosť zákonov dedičnosti je nevyhnutná pre efektívne šľachtenie rastlín.

Gény. Všetky bunky obsahujú gény, ktoré sú jednotkami, čo určují vlastnosti rastliny alebo zvieraťa. Okrem zárodočných buniek obsahuje každá bunka v rastline dva gény pre každú vlastnosť - napríklad pre vlastnosť farby môže mať rastlina jeden gén pre žltú a jeden pre červenú. Zárodočné bunky majú iba jeden gén pre každú vlastnosť. Z tisícov zárodočných buniek, ktoré rastlina produkuje, asi polovica má jeden z génov pre každú vlastnosť a asi polovica má iný gén.

Keď samčie a samičie zárodočné bunky splynú vo vajíčku, každá prispieva jedným génom pre každú vlastnosť, takže nové semeno má pre každú vlastnosť dva gény. Rôzne kombinácie mnohých génov zdedených od samčieho pohlavia a od samičieho pohlavia určujú vlastnosti potomkov a budúcich generácií.

Pri pohľade na rastliny nemôžete povedať presne, jaké gény obsahuje. Napríklad, rastlina môže mať jeden gén pre červenú a jeden pre žltú, ale iba jej červená farba sa môže zobraziť na tomto kvete; pri pohľade na rastlinu nemôžete mať ani tušenie o géne žltej farby. Napriek tomu sa v bunkách rastliny vyskytuje tento žltý gén a niektorí z potomkov rastliny môžu tento gén zdediť, a ten potom prenesú na svojich potomkov. Ak u rastliny a jej potomkov dôjde k samoopeľovaniu, v prvej alebo druhej generácii, v závislosti na tom, ako sa gény navzájom ovplyvňujú, niektorí potomkovia budú produkovať žlté kvety.

Pozorovaním javov rôznych potomkov rôznych farieb (alebo iných vlastností, o ktoré máte záujem) sa môžete dozvedieť, aké gény mali materské rastliny a ako sa navzájom ovplyvňujú. S týmito znalosťami bude vaša šľachtiteľská práca značne zjednodušená.

Ak rastlina, ktorá je samoopeľovaná, produkuje potomstvo totožné ako je ona sama, potom sa jej hovorí, pravá odroda. Ak potomkovia prvej generácie nie sú totožné s rodičovskou rastlinou, potom sa hovorí, že došlo k segregácii.

Všeobecné techniky šľachtenia

Zariadenie potrebné pre šľachtenie rastlín je pomerne lacné a ľahko sa používa. Tu je niekoľko položiek, ktoré môžete považovať za užitočné:

Zväčšovacie sklo (výkon 10 alebo 15)

Pinzeta

Skalpel

Malé špicaté nožnice

Kefka s jemným vlasom

Malé nádoby alebo fľaštičky

Alkohol

Gumičky alebo mäkký drôt

Papierové alebo celofánové vrecúška

Kancelárske sponky

Štítok

Zápisník

Kedy šľachtiť

Kroky pred opeľovaním by mali všeobecne začať tesne predtým, ako sa kvet otvorí. Ak budete čakať, až do doby, kedy sa otvorí, môže byť opeľovaný prírodnou cestou, a to spôsobí, že kvet je nepoužiteľný pre experimentovanie. Ale vzhľadom na to, že väčšina rastlín kvitne po určitú dobu a niektoré kvety na rastline vykvitnú skôr, než sa pustíte do šľachtenia, budú pravdepodobne na rastline ešte ďalšie kvety, ktoré sa ešte neotvorili a stále môžete s rastlinou experimentovať.

Keď rastlina vytvorí dostatočné množstvo kvetov, vyberieme si jedno neskoré popoludnie a pripravíme ich. Musíme rozlíšiť samčie a samičie druhy. U samičích je pod kvetom už zreteľný základ budúceho plodu (napr. u cukiet podlhovastý valček či miniatúrna cuketa), majú kratšiu stopku a je ich zvyčajne menej ako samčích. Tie majú stopku dlhšiu, nenesú plôdik a je ich u klasických odrôd väčšina. Kvety, ktoré majú nasledujúci deň kvitnutť, sú popoludní už plne vyvinuté a na vrchole majú mierne sa otvárajúcu špičku. Taký samčí, na opeľovanie vhodný („zrelý") kvet opatrne prelepíme krépovou lepiacou páskou, alebo ho zovrieme štipcom na bielizeň. To isté urobíme u samičích kvetov. Týmto sposôbom na jeden samičí kvet z jednej rastliny pripravíme niekoľko kvetov samčích z iných rastlín.

Extrémne vysoké teploty alebo vlhké podmienky sú škodlivé pre peľ. Pre dosiahnutie najlepších výsledkov by ste mali opeľovať rastliny v suchých dňoch v chladných ranných hodinách, alebo hneď ako sú peľnice v rozkvete.

Výber rodičov

Niektoré rastliny majú prirodzené prekážky, ktoré bránia cudzopráhu alebo samopráhu. Je odporúčané to overiť predtým, než začnete rastlinu šľachtiť, pretože aj keď je často možné tieto bariéry prekonať, niektoré rastliny nemôžu byť umelo opeľované. Príkladom bariéry, ktorá môže byť prekonaná, je zábrana prirodzeného cudzopráhu u hľadíka väčšieho. Kvety hľadíka väčšieho sú konštruované tak, aby sa zabránilo vniknutiu vetrom unášaného peľu z jiných kvetín. Je však možné otvoriť kvet ručne. Príkladom bariéry, ktorú nemožno prekonať, je samoopeľovanie, ktoré je znemožnené u niektorých orchideí. Blizny niektorých orchideí produkujú látku, ktorá zabíja peľ kvetín tej istej rastliny. Mechanizmus, ktorý túto funkciu vykonáva, nemožno odstrániť bez odstránenia pestíka.

Rastliny, ktoré sú vybrané na šľachtenie, by mali byť robustné a zdravé. Zvyčajne je jednoduchšie zistiť, ktoré z nich sú zdravé potom, čo na rastline rozkvitnú niekoľko kvetov.

Pri výbere podľa samčej rastlinnej bunky (peľu) je dobré zvoliť taký, ktorý má ťažký žltý prášok na peľnici. Tento prášok je peľ. Ak škrabnete nechtami proti peľnici, stopa peľov by mala zostať na nechte. U čerstvého kvetu je väčšia pravdepodobnosť, že bude mať zdravší peľ, než u kvetu, ktorý začal vadnúť alebo vysychať.

Pri výbere podľa samičieho orgánu kvetu vyskúšajte bliznu. Mala by mať buď lesknúcu sa látku, ktorá je lepkavá na dotyk alebo má "chlpatý" povrch. Toto je tá látka alebo povrch, ktorý zadržiava peľ, čo umožňuje oplodnenie.

Potom, čo ste si zvolili rastlinu podľa peľu a blizny, ste pripravení začať opeľovať.

Kroky pred opeľovaním

Prvým krokom je označenie tých kvetín, ktoré majú slúžiť ako samčie rastlinné bunky (peľ) a tie, ktoré majú slúžiť ako samičí orgán kvetu. To možno vykonať napríklad s farebnou niťou, jednou farbou pre samčie a inou farbou samičie.

Obrázok 5: Je nutné predísť samoopeľovaniu odstránením všetkých peľníkov alebo tyčiniek

Ďalším krokom je ochrana rastliny pred nežiaducim peľom. Ak má byť rastlina cudzoopeľovaná, musia jej byť odobraté tyčinky, aby sa zabránilo možnosti samoopeľovania. Odobratie tyčinky sa nazýva kastrácia. To by malo byť vykonané predtým, než sa peľníky otvoria a uvoľnia peľ. To môže vyžadovať otvorenie kvetiny rukou, než je pripravená ku kvitnutiu. Kastrácia môže byť vykonaná odtrhnutím tyčiniek alebo peľníkov pomocou pinzety (Obrázok 3), alebo ostrihnutím tyčiniek alebo peľníkov ostrými špicatými nožnicami, alebo odstránením okvetných lístkov, ku ktorým sú niekedy pripojené tyčinky. Zväčšovacie sklo bude obzvlášť užitočné pri kastrácii.

Oba pohlavné orgány by mali byť chránené pred kontamináciou cudzím peľom. To možno vykonať jedným z nasledujúcich způsobov:

Zatvorenie kvetiny. V mnohých kvetinách, ako sú povojníky, petúnie a ľalie, môžu byť okvetné lístky okolo kvetinových orgánov uzavreté kúskom mäkkého drôtu alebo gumičkou (obr. 11). Je treba dbať na to, aby nedošlo k roztrhnutiu okvetných lístkov.

Obrázok 6: Ochrana kvetu pred nežiaducim opeľovaním zviazaním (vľavo) alebo prekrytím vrecúškom (vpravo)

Ak chcete chrániť kvetinu pred nežiaducim opeľovaním, uzavrite kvet pomocou mäkkého drôtu alebo gumičkou (Obrázok 4 vľavo) alebo ho zakryte vrecúškom (Obrázok 4 vpravo). Celofán alebo plastové vrecúško vám umožní sledovať kvetiny po celý čas.

Kvety, ktoré majú byť samoopeľované, by mali byť rovnako chránené pred cudzím peľom, buď zatvorením alebo zakrytím kvetu.

Ak je rastlina pestovaná v interiéri, je len malá pravdepodobnosť kontaminácie cudzími peľmi a nemusíte kvet pokrývať ani zatvárať. Avšak vnútorné i vonkajšie rastliny vyžadujú kastráciu, aby sa zabránilo samoopeľovaniu.

Kroky opeľovania

Obrázok 7: Jedným zo spôsobov cudzoopeľovania je odstránenie tyčiniek s peľom a potom držanie tyčiek pinzetou a kartáčovanie peľníka cez bliznu.

• Cudzopelenie. Existuje niekoľko metód, ktoré možno použiť pre cudzopelenie kvetov. Tu sú štyri najbežnejšie metódy:

1. Odoberte tyčinku s peľom pomocou pinzety. Položte tyčinku do malej nádoby. Obnažte pestík tak, že na vytipovanom púčiku pomocou nožničiek ošmýkame okvetné lístky a kališné lístky. Včasnou kastráciou nielen obnažíme pestík, ale zároveň zabránime samosprášeniu. Nad obnaženou bliznou podržte tyčinku v pinzete a jemne kartáčujte peľníkom cez samičie orgány kvetu (bliznu) (Obrázok 5).

2. Odstrihnite kvet, ktorý slúži ako samčia rastlinná bunka (peľ). Obnažte bliznu. Pomocou pinzety vyberte tyčinku z odstrihaného kvetu a jemne pretrite peľníkom samičie orgány kvetu (bliznu).

3. Štetčekom preneste peľ z peľníkov (samčie rastlinné bunky) do malej nádoby. Odstráňte ochranu z blizny a otrite peľ na bliznu (Obrázok 6). Potom vymeňte ochranný kryt.

Obrázok 8: Ak sú tyčinky príliš malé alebo ťažko uchopiteľné, môžete cudzopelenie vykonať prenosom peľu z peľníkov štetčekom do nádoby a potom potrieť bliznu peľom

4. Odobraté tyčinky uložte do vrecúška a zatrepte s ním. Vyberte tyčinky von z vrecúška a buďte opatrní, aby ste nevysypali peľ von. Odstráňte ochranu z blizny a umiestnite vrecúško obsahujúce peľ nad bliznu a zatrepte vrecúškom tak, aby peľ dopadol na povrch blizny. Tento sposob sa obvykle vykonáva u kukurice.

Vždy, keď budete pracovať s inými peľmi, najprv dôkladne očistite alkoholom štetček, pinzetu a iné predmety, ktoré by sa mohli dotknúť nejakého peľu. Tento krok je veľmi dôležitý, aby sa zabránilo opeľovaniu samičieho pohlavného orgánu s nechceným peľom, ktorý sa zachytil na predmete. Po umytí nástrojov sa uistite, že sú pred použitím opäť suché.

• Samosprášenie. Postupy pre samosprašnosť kvetov budú závisieť od druhu kvetu. Pre dokonalé kvety je vaša práca odvedená, akonáhle zavriete alebo zakryjete kvet. Napriek tomu niekedy môžete pomôcť peľu dopadnúť a prichytiť sa na bliznu, keď zatrasete raz denne kvetom niekoľko dní po sebe po rozvinutí kvetu.

Iba kombinované kvety, ktoré obsahujú tak terčové, ako aj lúčovité kvety, môžu byť samoopeľované. Vzhľadom na to, že majú oboje - pestíky a tyčinky, môžu byť samoopeľované rovnakým spôsobom ako obojpohlavné kvety.

S jednopohlavnými kvetmi bude samosprášenie možné iba u tých kvetov, ktoré sú na rovnakej rastline. U samoprašných jednopohlavných kvetov musí byť peľ z tyčiniek kvetu prenesený na bliznu kvetu z pestíka rovnakej rastliny. Ak to chcete vykonať, môžete použiť ktorúkoľvek z vyššie uvedených metód cudzopelenia.

Poopyľovacie kroky

Okamžite po opylení znovu zatvorte alebo zakryte kvet. Plod po opylení ihneď označíme popiskom. Opylený plod si označíme, aby sme ho neskôr poznali. Okolo stopky napríklad uviažeme farebné plátenko, ale nie príliš tesno, pretože stopka sa pri raste plodu zväčšuje.

Pozorovanie výsledku

Keď bola dokončená fáza opylenia, musí uplynúť doba, počas ktorej prebehne oplodnenie a následný vývoj oplodneného vajíčka. Ak je semeno úplne vyvinuté, malo by byť zožaté. V rastlinách pestovaných pre kvety sa zbierajú semená, akonáhle sú suché, alebo práve keď sa začína roztvárať tobolka. V ovocí a zelenine bude semeno plne vyvinuté a pripravené na zber, keď semená v semennej časti dosiahli zrelosť.

Keď zbierajte semienka, umiestnite ich do balíčkov, ktoré nesú pridelené číslo potomstva. Dajte pozor, aby semená z rôznych cudzopraší­kov a samopraší­kov boli uložené v samostatných balíčkoch. Semienka nechajte uschnúť na pomerne teplom mieste zhruba po dobu jedného týždňa a potom ich uložte na chladnom a suchom mieste.

Akonáhle to bude možné, je potrebné osivo vysadiť a výsledky zaznamenať do vašej knihy záznamov. Potomci môžu byť použití na ďalšie štúdium. Každé osivo, ktoré nie je vysadené, by malo byť uchované pre prípad nepriaznivej úrody.

Šľachtiteľské experimenty, ktoré môžete vyskúšať

Nasledujúce plodiny boli vybrané ako príklady rôznych druhov kvetov, ktoré sa vyskytujú pri šľachtení rastlín - obojpohlavné, jednopohlavné a polygamické. Navrhované techniky s drobnými modifikáciami môžu byť použité pre kríženie iných rastlín s podobnými kvitnúcimi systémami.

Kukurica

Kukurica je dobrou rastlinou pre amatérskych šľachtiteľov rastlín na experimentovanie, pretože je s ňou jednoduché pracovať a často dochádza k viditeľným zmenám v zrnách generácie F1. Odrody, s ktorými môžete pracovať, sú žltá poľná kukurica, kukurica biela poľná, sladká kukurica, kukurica kaliko a jahodová kukurica.

Obrázok 9: Kukurica má jednopohlavný kvet. Tyčinkový (samčí) kvet a pestíkový (samičí) kvet.

Kukurica má jednopohlavný kvet, s oboma kvetmi (samčím i samičím) na rovnakej rastline (Obrázok 7). Samčie tyčinkové kvety sú sústredené na terminálnej late; kvety samičie sa zase vyskytujú iba na postranných paliciach. Blizna, ktorá má chlpatý povrch po väčšinu svojej dĺžky, je vnímavá na peľ.

Postup:

1. Zvoľte odrody kukurice, ktoré chcete krížiť a zasaďte semená na vašom pokusnom mieste. Môžete pracovať s toľkými variantami, s koľkými chcete, ale ak je to váš prvý experiment, bude najlepšie zamerať sa len na tri alebo štyri. Kukurica stráca svoj peľ v pomerne krátkom čase, takže aby bol peľ rôznych odrôd pripravený v približne rovnakom čase, zasaďte niekoľko semien z každej odrody opakovane niekoľko týždňov po sebe a označte riadky pre budúce použitie.

2. Akonáhle sa na rastline začnú vyvíjať palicové výhonky, tak predtým, než sa objavia blizny, zakryte výhonky voľne priloženým vrecúškom, zaistenom v spodnej časti kancelárskou sponkou alebo povrázkom. Priehľadné plastové vrecúško vám umožní sledovať vývoj blizny. Pokryte niekoľko palicových výhonkov, pretože čím viac sú opelené, tým väčšie sú vaše šance na získanie požadovaných výsledkov.

3. Sledujte pozorne palice. Keď sú blizny viditeľné, palica je pripravená na opeľovanie. Príslušné laty klasov by potom mali byť pokryté vrecúškom a pripravené na použitie nasledujúceho rána. Vrecúško by malo byť umiestnené na spodnej strane strapca, aby peľ nevypadol a aby nebol zmiešaný s iným peľom.

4. Nasledujúceho rána dôkladne potraste vrecúško, aby ste do něho uvoľnili peľ. Odstráňte vrecúško zo strapca tak, aby bol ohnutý smerom dolu, aby nedošlo k vysypaniu peľu (Obrázok 8).

Obrázok 10: Pri zbere kukuričného peľu ohnite strapec smerom dolu, aby sa zabránilo vysypaniu peľu z vrecúška

Potom odstráňte vrecúško, ktoré pokrýva bliznu. Umiestnite vrecúško zo strapca na palicu a dbajte na to, aby nedošlo k vysypaniu peľu. Upevnite vrecúško na stonku pod palicou a zatrepte s ním (Obrázok 9).

Obrázok 11: Umiestnite vrecúško obsahujúce peľ na palicu kukurice, pripevnite vrecúško na stonku pod palicou a označte opelenú palicu štítkom

5. Označte každú palicu, ktorá byla opelená s menom alebo počtom rastlín, ktoré poslúžili ako samičie orgány a samčie orgány, a poznačte si kríženie do svojich záznamov.

6. Ponechajte vrecúško na palici rastliny, kým listy nezaschnú. Po osušení opelenej palice zaznamenávajte všetky zmeny, ku ktorým došlo v jadrách.

Tekvica

Kvety tekvice sú veľké a ľahko sa s nimi pracuje. Kvety sú jednopohlavné, ako so samčími, tak samičími kvetmi na tej istej rastline. Pestík kvetu je zväčšený na základni, zatiaľ čo tyčinkové kvety sú uložené na dlhom stonku (pozri Obrázok 3).

Hoci niektoré odrody tekvice či dyňe sú peľovo sterilné ku kríženiu, to znamená, že nemôžu byť krížené, mnohé iné môžu byť krížené. Je tiež možné krížiť niektoré druhy tekvice a dyňe.

Nezabudnite, že ak krížite čisté odrody, nedôjde k segregácii až do generácie F2, to znamená, že rôzne farby a tvary, ktoré potomstvo zdedilo, nebudú všetky viditeľné, kým nedôjde k samoopeleniu a semená nezačnú produkovať plody.

Čiže prvý rok krížite. Druhý rok vysiavate skrížené (tzv. hybridné F1) osivo. Rastliny v F1 generácii bývajú pomerne uniformné. Preto druhý rok neselektujte a len skliďte semená zo všetkých rastlín. Až tretí rok v generácii F2 sa plne prejavia genetické rozdiely medzi jednotlivými rastlinami a prichádza čas pozorovania, porovnávania a selekcie. Tretí rok uchováte semená len z tých rastlín, ktoré najlepšie zodpovedajú Vašej predstave o novej odrode. Buďte pritom všímaví a otvorení niečomu novému či neobvyklému. Svoju ideu odrody môžete ešte korigovať. V ďalších rokoch potom odstraňujte všetky rastliny, ktoré Vašej ideji novej odrody nezodpovedajú. Odroda sa stabilizuje a po štyroch až šiestich rokoch selekcie môžete ponúknuť svetu niečo úplne nové.

Postup:

1. Zasaďte rôzne druhy tekvíc/dýň. Označte si jednotlivé rady, aby ste vedeli, ktoré rastliny majú byť samičími pohlavnými orgánmi a ktoré majú byť samčími pohlavnými orgánmi. S tým, že samčie a samičie pohlavie budú pripravené k opeľovaniu súčasne, nebudete mať žiadne problémy, pretože tieto rastliny produkujú kvety po pomerne dlhú dobu.

2. Večer, pred otvorením kvetov, na ne dajte vrecúško alebo zatvorte kvety gumičkou alebo šnúrou (viď Obrázok 4). Vo večerných hodinách je jednoduché určiť, ktoré kvety sa nasledujúci deň ráno otvoria. Kvety budú mierne otvorené, odhaľujúce vnútornú farbu, ktorá je svetlejšia ako farba na vonkajšej strane okvětných lístkov. Je potrebné ochrániť oba (pestíkové aj tyčinkové) kvety, aby sa zabránilo prístupu včiel.

3. Skoro ráno v deň, keď sa kvety otvoria, odstráňte tyčinky z tyčinkového kvetu a jemne pretrite prašníky cez bliznu pestíkového kvetu. (Obrázok 11)

Obrázok 12: Ak chcete opeliť tekvicu, jemne pretrite prašníkom cez bliznu pestíkového kvetu

4. Vymeňte vrecúško na pestíkovom kvete.

5. Označte si tento opelený samičí kvet a zapíšte si poznámku do svojich záznamov.

6. Keď okvětné lístky uschnú alebo keď sa vaječník vybúli cez vrecúško, môžete odstrániť ochrannú fóliu na samičích kvetoch.

7. Keď plody dozrejú, zberte semená (obr. 19). Plody obvykle dozrievajú približne 45 dní po opylení. Semienka uschovajte až do budúceho roku, keď (1) ich zasadíte, (2) dôjde k samoopyleniu výsledných kvetov a (3) znovu zberiete semená. Rok po tom, keď vysadíte semená vzniknuté samoopylením generácie F, pravdepodobne dôjde k segregácii.

Obrázok 13: Zber tekvicových semien a ich uchovanie na výsadbu v budúcom roku

Paradajka

Obrázok 14: Reprodukčné časti paradajky

Paradajky majú dokonalý kvet so samčími aj samičími pohlavnými bunkami, ktoré sa nachádzajú na tom istom kvete (Obrázok 13). Pohlavné orgány sú ľahko rozpoznateľné, a preto je kríženie paradajok pomerne jednoduché. Pre tento experiment vyberte paradajky s dvoma rôznymi farbami plodu, ako je červená a žltá. V prípade, že paradajky sú čisté odrody, rozdiely v farbe budú viditeľné až v generácii F2. Spolu s rôznymi farbami budú pravdepodobné zmeny aj v tvare plodu a v ďalších charakteristikách rastlín.

Postup:

1. Zasaďte semienka alebo mladé rastliny a označte jednotlivé rady, aby ste vedeli, ktoré rastliny budú plodiť červené plody a ktoré žlté plody. Paradajky kvitnú počas niekoľkých týždňov, takže nebudete mať žiadne problémy s tým, aby oba púčiky boli v rovnakom štádiu a oba pohlavné orgány boli pripravené v rovnakom čase.

2. Akmile sa kvety, ktoré budú slúžiť ako párovacie odrody, začnú otvárať, u rastlín by mala byť vykonaná kastrácia. Kvet paradajky má pestík zrastený s tyčinkami, samčími pohlavnými orgánmi, takým způsobom, že pestík je medzi nimi úplne uzavretý a mnohokrát nie je vôbec viditeľný. Pestík preto musíme najprv obnažiť a to tak, že na vytipovanom púčiku pomocou nožničiek ošmikáme okvetné lístky a kališné lístky. Skalpelom potom pozdĺžne rozrežeme zrastené tyčinky a postupne ich odstránime.

3. Obe odrody, ako peľové, tak semenné, ktoré chcete použiť, by mali byť v rovnakej fáze otvorenia. Po odstránení tyčiniek zakryte vrecúškom obe odrody súčasne, aby nedošlo k samoopyleniu.

4. Akmile máte na jednej odrode obnažený pestík, preneste na jeho bliznu, ktorá sa nachádza na špičke pestíka, peľ z druhej odrody. Nad bliznou podržte tyčinku v pinzete a jemne kefujte prachovníkom cez samičie orgány kvetu (bliznu).

5. Vymeňte vrecúško, ktoré bolo odstránené z opeľovaného kvetu.

6. Označte kvet, ktorý byl opeľovaný (Obrázok 14) a poznamenajte všetko do svojich poznámok.

Obrázok 15 Kvetina z rajčiat, ktorá byla kastrovaná, opylovaná a označená

7. Po týždni odstráňte vrecko pokrývajúce opylovaný kvet a ponechajte ho voľne.

8. Akmile plody uzrejú, skliďte ich a uschovajte semená z nich pre budúcu výsadbu a samoopeľovanie (Obrázok 15).

Obrázok 16: Sklizeň a uchování semien rajčiat pre výsadbu v budúcom roku

Chryzantémy

Chryzantémy sú polygamické kvety. Ak nemáte pre šľachtenie k dispozícii chryzantémy, môžete použiť akýkoľvek iný polygamický kvet, napríklad ostálky alebo astry. Mnohomanželské kvety sa krížia ťažšie ako obojpohlavné alebo jednopohlavné kvety. Ak šľachtíte rastliny prvýkrát, bolo by lepšie, keby ste získali zkúsenosti tým, že začnete najprv s jednoduchšími rastlinami, ako je dyňa, tekvica, kosatec alebo ľalia, než sa pokúsite krížiť polygamické kvety.

Postup:

1. Zasaďte semená rastlín alebo mladé rastliny. Chryzantémy, ostálky a astry kvitnú pomerne dlho, takže nebudete mať žiadne problémy s tým, aby obe puky boli v rovnakom štádiu a oba pohlavné orgány boli pripravené v rovnakom čase.

2. Okamžite po otvorení kvetu s plodolistom a skôr, než je peľ zrelý, vyberte terč kvetu pinzetou. Ako je znázornené na obrázku 4, terč kvetu je uprostred kvetiny. Sú ľahko identifikovateľné, pretože sú často žltej farby a majú oba pohlavné orgány pestík a tyčinky, zatiaľ čo lúče, ktoré obklopujú terč kvetu, majú len pestíky. Odstráňte niektoré lúče kvetu v blízkosti stredu kvetu, len aby ste sa uistili, že ste nevynechali žiadny z terčov kvetov. Ak zostanú nejaké terče na kvete, je pravdepodobné, že sa samoopeľia (Obrázok 17).

Obrázok 17: Keď kastrujete chryzantémy, uistite sa, že ste odstránili všetky terče kvetu

3. Po odstránení terča kvetu zakryte samičie orgány kvetiny vreckom.

4. Akmile sa otvoria kvetiny so samčími pohlavnými orgánmi, zakryte ich vreckom.

5. Opeľovanie bude účinnejšie, ak zastrihniete lúče kvetu pri samičom orgáne tesne nad bliznou. Tento krok možno vykonať kedykoľvek potom, čo sú odstránené terče kvetu a pred vykonaním opeľovania (Obrázok 18).

Obrázok 18: Zastrihnutie lúčov kvetu pre účinnejšie opeľovanie

6. Kvet je pripravený na opeľovanie asi štyri alebo päť dní po tom, ako sa otvorí. Krátko predtým, ako opeľujete kvet, namočte štetec s jemným vlasom do liehu a nechajte ho uschnúť.

7. Odoberte kvet so samčím orgánom. Pomocou štetca s jemným vlasom opatrne kartáčujte terč z pyľového kvetu. Peľ by mal priľnúť na štetec. Potom jemne otrite ostrihané lúče kvetu z plodolistu (pozri Obrázok 8). Zakaždým, keď zmeníte kvet so samčími pohlavnými orgánmi, namočte štetec do alkoholu a nechajte ho uschnúť.

8. Vymeňte ochranné vrecúška na kvetoch samčích a samičích pohlavných orgánov.

9. Označte opeľovaný kvet a napíšte si poznámku o krížení do svojich záznamov.

10. O tri alebo štyri dni neskôr zopakujte krok 7. Uistite sa, že používate peľ z toho istého kvetu so samčími pohlavnými orgánmi, ktorý ste použili prvýkrát. Vymeňte vrecúško na plodoliste.

11. Asi týždeň po poslednom opeľovaní odstráňte vrecúško z plodolistu.

12. Potom, ako hlava plodolistu vyschne, zberte a uskladnite semienka (Obrázok 19).

Obrázok 19: Každý zrelý lúč kvetu bude mať semeno. Zberte tieto semená a zasaďte ich v budúcom roku.