Domáce šampiňóny alebo hliva ustricová? Prečo nie? Stačí si osvojiť zásady pestovania, ktoré nie sú nijako komplikované, obstarať sadbu a pustiť sa do toho! Čoskoro budeš pestovať huby tak bežne ako zemiaky.

Možno si myslíš, že pestovanie húb doma a na záhrade musí byť veľmi zložité až nemožné. Opak je pravdou. Huby sú na pestovanie oveľa menej náročné ako napríklad paradajky a papriky, ktoré predsa pestuje na záhradke. Kľúčom k úspechu je správny postup a optimálna teplota pre rast. Hríby to síce nebudú, ale bohatou úrodou ťa môžu potešiť napríklad žampióny, rôzne druhy hlivy ustricovej, šupinovka, shii take alebo ucho Judášovo (boltcovitka).

Exotika v našich podmienkach

V Ázii je pestovanie a konzumácia rôznych druhov húb oveľa viac rozšírené ako u nás. To sa však môže rýchlo zmeniť. Huby sú na pestovanie vyložene vďačnými plodinami. Rastú po celý rok a niektoré z nich je možné pestovať aj v byte. Huby zároveň patria k kvalitným potravinám bohatým na rôzne druhy prvkov a živín, rada z nich má liečivé účinky.

Balík s pripraveným substrátom pre začiatočníkov

Úplne najjednoduchšie huby vypestujete, keď si zakúpite hotový hranatý balík so substrátom v plastovom obale, ktorý už je vopred osadený konkrétnou hubou. Najčastejšie bývajú v tomto balení k dostaniu žampióny a hliva ustricová.

Podle priloženého návodu zvládne huby vypestovať aj úplný začiatočník. Každá huba vyžaduje trochu iný postup a teplotné podmienky. Balík sa najprv nechá prorásť myceliom (žampióny cca 3 týždne pri teplote 20 - 24 °C, hliva 1 - 2 mesiace pri 18 - 25 °C). Následne sa u žampiónov odreže krycí igelit na hornej strane balíka, je potrebné ponechať okraje v šírke pár cm a pokryť povrch priloženým rašelinovým substrátom, ktorý sa opäť nechá prorásť podhubím. Substrát musí byť stále vlhký. Keď už je horná vrstva čiastočne porastená, premieša sa a o pár dní je potrebné balík presunúť do priestoru s nižšou teplotou (14 - 18 °C) a potom sa už len tešiť na zber. U hlivy je ten rozdiel, že plodnice vyrástajú po bokoch balíka z otvorov v igelitovom obale a pre ich vytvorenie je optimálna teplota nižšia (cca 10 - 15 °C). Na rozdiel od žampiónov, ktoré môžu rásť v tme, vyžaduje hliva cez deň aspoň trochu svetla.

Pestovanie hliavy v vreci so slamou

Ďalšia možnosť domáceho pestovania húb vyžaduje už trochu viac prípravy. Začať môžeš s hlívou ustricovou. Potrebovať budeš pevný igelitový vrec, rezanú slamu, sadbu húb a horúcu vodu. Neboj sa, čítaj ďalej, uvidíš, že to nie je nič až tak zložité. A pokiaľ by to predsa len nevyšlo, môžeš sa vrátiť k vyššie popísanej variante.

Rezanú slamu je nutné najprv prepariť, což je možné vykonať vo väčšej nádobe, alebo priamo v silnejšom plastickom vreci. Slamu je potrebné zaliať vodou o teplote aspoň 80 °C a nechať nasiaknuť vodou do ďalšieho dňa. Vychladnutú slamu scedíš (u vrecúšok odstrihneš spodné rohy a necháš vodu vytiecť), premiešaš so sadbou v množstve podľa návodu, vrece navrchu zaviažeš a umiestniš do miestnosti s teplotou cca 20 °C. Vreco počas nasledujúcich týždňov postupne prerastie myceliom. Do prerasteného vreca do kríža proreže niekoľko otvorov a pokiaľ máš tú možnosť, preneseš vreco do miestnosti s nižšou teplotou. Vreco sa nezalieva. Plodnice na seba nenechajú dlho čakať.

Huby na záhrade: Pestovanie na dreve

Poslednú variantu predstavuje pestovanie na dreve, čo je vlastne prirodzený sposob rastu drevokazných húb, ku ktorým patrí práve napríklad hlíva ustricová, šupinovka alebo ucho Judášovo. Budeš potrebovať konáre a kmene z čerstvo pokácených listnatých stromov, sadbu húb a vosk. Do dreva vyvŕtaj vŕtačkou otvory (odporúčaný priemer, hĺbka i vzdialenosť sa u rôznych druhov húb líši), diery naplň sadbou a zalej voskom pre uzavretie. Pokiaľ máš na záhradke čerstvý pařez, môžeš ho skúsiť tiež naočkovať sadbou. Keď sa to podarí, budeš zbierať huby priamo zo svojej záhradky.

Potrebujeme Váš súhlas s využitím jednotlivých cookies, aby sme Vám okrem iného mohli zobrazovať informácie týkajúce sa Vašich záujmov. Súhlas udelíte kliknutím na „Súhlasím“.