Špeciál tekvice, cukety, baklažány: Rady pre bohatú úrodu!

Cukety na mnoho spôsobov neodmysliteľne patria nielen k talianskej, ale aj k českej kuchyni, kde sa stali současťou celej rady obľúbených letných jedál. Srdce mnohých záhradkárov v posledných rokoch dobyla aj chutná tekvica Hokaido, ktorá je na pestovanie veľmi nenáročná. A do tretice všetkého dobrého sa aj v našich zemepisných šírkach začína s úspechom pestovať teplomilný ľuľok.

Tekvice sa líšia tvarom, chuťou aj veľkosťou. Ktorú si vyberiete?

Pestovanie tekvíc či tekvíc nebýva náročné. Tekvice patria k vďačným záhradným plodinám, ktoré poskytnú bohatú úrodu s minimom námahy. Je potrebné dodržať len niekoľko základných pravidiel. Tekvice potrebujú dostatok živín, slnečnú polohu a občasnú, ale zato vydatnú zálievku v letnom období. Dobre porastú z priameho výsevu aj z predpestovaných sadeníc. Sú citlivé na mráz, čas pre výsadbu preto prichádza až od druhej polovice mája. Keď rastliny vysadíte v správnom spone (podľa návodu na vrecúšku so semiačkami) a budete záhon udržiavať bez burín, môžete sa tešiť na bohatú úrodu.

Ak nad predstavou konzumácie tekvíc krčíte nos a jediné, čo vás napadá, je nie príliš obľúbený tekvicový kompót, potom vedzte, že robíte veľkú chybu. Okrem typických tekvíc s obrovskými plodmi, ktoré nemusia byť vždy chuťovo najzdarenejšie, sa oplatí vyskúšať odrody s menšími, ale o to lahodnejšími plodmi. Príkladom môže byť drobnejšia tekvica Hokaido, z ktorej pripravíte vynikajúce polievky, ale výborná je aj pečená či dusená v spoločnosti ďalších druhov zeleniny. Podobne chutné sú aj tekvice nazývané ako muškátové. Medzi tekvicové zaujímavosti patrí aj tzv. špagetová tekvica, ktorej dužina sa po upečení rozpadá na tenké prúžky, a môže tak slúžiť ako zdravšia náhrada bežných špagetiek. Ak si tekvice ani po ochutnení týchto troch špecialít nezískajú vašu priazeň, vyskúšať môžete ešte tekvicu olejnú pre zber semienok, alebo aspoň niektorý z okrasných druhov, ktorými na jeseň vyzdobiť svoju záhradu.

Cuketa nesmie chýbať v žiadnej záhrade

Nároky cukiet na pestovanie sú veľmi podobné ako je to u dýň. Každopádne patria k tým menej náročným zelenám. Pre úspešné pestovanie je opäť dôležitý prísun živín, tepla a slnka. Cukety potrebujú pre svoj rast dostatok miesta. Niektoré sa plazia po zemi, jiné druhy vytvoria kompaktný vzpriamený krík. Plaziace (podobne ako dýne) rady využijú aj oporu, po ktorej sa budú pnúť. Údržbu záhonu a neskoršie plenie uľahčí pestovanie na netkanej textílii. Cukety majú rady organické hnojivá aj rastlinné jíchy.

V prípade cukiet sa nevyplatí súťažiť so susedom o najväčšie plody. Cukety zberaj, keď dosiahnu dĺžku maximálne 20 cm. Mladé, nevyzreté plody sú najchutnejšie. Rastlina umožňuje priebežný zber, nové plody nasadzuje znova a znova. Cukety sa hodia pre tepelnú úpravu, ale v šalátoch sú dobré aj surové.

Mladé plody nie je nutné pred konzumáciou lúpať, barevné šupky preto obohatia jedlo aj esteticky. Vyberať môžeš rôzne druhy zelených cukiet od tmavých jednofarebných až po odrody so svetlým žíhaním. Dekoratívne pôsobia aj varianty so sýto žltou šupkou. Vyskúšať však môžeš aj biele cukety. Z hľadiska tvarov prevláda tradičný podlhovastý, k dostaniu sú však aj cukety s okrúhlymi plodmi.

Ľulek má dlhú vegetačnú dobu a miluje teplo

Na pestovanie ľulku sa musíš dobre pripraviť vopred. Ľulek je totiž rastlina s dlhou vegetačnou dobou. Bez predpestovaných sadeníc sa preto neobídeš. Vhodná doba pre výsev nastáva od polovice februára do polovice marca. Pokiaľ toto obdobie premeškaš, bude vhodnejšie, keď si neskôr zaobstaráš sadenice v záhradníctve. Voľne na záhone je u nás možné ľulek úspešne pestovať iba v najteplejších oblastiach, v takom prípade vysádzaj sadenice von v druhej polovici mája. V ostatných lokalitách môžeš sadenice vysádzať do skleníka či fóliovníka už od apríla. Dodržiavaj rozostupy cca 40 x 40 cm.

Pamätaj, že baklažány vyžadujú ešte viac tepla ako papriky. Vyber im preto plne osvetlené stanovisko chránené pred prievanom. Na záhon pre pestovanie baklažánov na jeseň zapracuj vyzretý hnoj či kompost, pri výsadbe i počas celého vegetačného obdobia baklažán ocení prihnojenie hnojivami pre plodovú zeleninu napr. BIOPON. Baklažány bohato rastú a vytvárajú odnože. Odporúča sa ponechať radšej len dva, ale maximálne 4 hlavné výhony a všetky ostatné pravidelne vyštipovať. Na jednej rastline ponechaj najviac 5 plodov. Počas rastu bude baklažán vyžadovať aj pravidelnú zálievku.

Pri výbere osiva môžeš voliť z viacerých druhov, tradičný tmavo fialový baklažán nie je ani zďaleka jedinou možnosťou. Existujú aj biele, zelené, svetlo fialové či ružové odrody, ktoré sa medzi sebou líšia aj tvarom od vajcovitého cez podlhovastý až po kulatý.