Ryť, či neryť?

Pýtať sa týmto způsobom v českej kotline môže byť považované až za vlastizradu. Veď na obraze rytia sa zakladá celý mýtický prazáklad nášho národa. Kňažná Libuša svojho času na Vyšehrade vyrekla svoju víziu:

„Za vsou sa úhor nachádza - Ten budúci knieža váš ore sa s dvoma volmi. Muž ten má meno Přemysl. Jeho potomstvo bude vládnuť tejto zemi na veky vekov…"

Rytie a orba

Rytie a orba – postup ľudstvu známy už od pravekých kultúr – má slúžiť na rozrušenie a prevzdušnenie zeminy, čo zvýši výnosnosť tým, že vďaka pridanému kyslíku dôjde k rýchlejšiemu rozkladu humusu a minerálov obsiahnutých v pôde. Rastliny dostanú vytúžený výživový kopanec a ich výťažnosť sa tým pádom zvýši. Okrem prísunu vzduchu je proces rytia pochopiteľne aj okamihom pre zapracovávanie maštaľného hnojiva, poplodných zvyškov či hnojenia zeleného do pôdy. Niektorí jazykári tvrdia, že tiež čiastočne zamedzí rastu burín. Obrázok zeleno-žltého traktora brázdiaceho latifúndiu krížom-krážom preto väčšine ľudí pripadne vlastne skôr idylický a bohulibý.

Dnešná bežná prax na poliach

Avšak musíme sa aj my ostatní, hospodáriaci na kolektivizáciou nescelených parcelách diametrálne iných výmer rovných vlastnej záhradke, automaticky prikláňať k týmto spôsobom? Nie je tajomstvom, že súčasné poľnohospodárstvo sa už nezaobíde bez masívneho použitia postrekov a priemyselných hnojív. Samotné všehovoriacé označenie „priemyselné" zrovna neasociuje prírode blízky prístup. Pôda sa v priebehu minulého storočia stala vlastne len držiakom pre zasiatu plodinu, ona sama už nemá byť zárukou výnosu.

Existuje alternatíva

Čo sa však týka zažitej praxe poľnohospodárov, s ich ťažkou technikou, nemusí sa predsa týkať nás – záhradkárov. Množia sa totiž aj názory a prístupy (a prenikajú z anglosaskych a ďalekovýchodných krajín už aj k nám), ktoré považujú rytie a obrátenie pôdy za takmer trestné. Pôda je totiž príbytkom nevyčísliteľného množstva organizmov a živočíchov, ktoré síce na jednu stranu označujeme za tzv. pôdotvorné činitele, ale na strane druhej im svojimi pravidelnými gymnastickými zostavami s rýľom systematicky narúšame život, väzby a vzťahy.

Zďaleka nie všetci títo obyvatelia sú tak prispôsobiví ako chvostoskok a tak hmatateľní a obľúbení ako žížala. Podľa tejto bezorbnej doktríny sa zdravá pôda nadľahčuje a prevzdušňuje samovoľne vďaka kanálikom vyhĺbeným krúžkovcami, vďaka rejdeniu tisícov iných druhov nižších organizmov, hmyzu či pozostalým tunelom po koreňoch odumretých rastlín. Kanáliky, vďaka ktorým aj vlaha môže plynule a hlboko vsakovať, namiesto zhutňovania a vytvárania ťažko priepustnej šupky utepanej hliny, ktorú občas vídame na poliach. Permakultúra a s ňou spojené mulčovanie je odpoveďou na bolesť chrbta z prerývania záhona. A to aj napriek vlasteneckej úcte k odkazu bratrancov Veverkovcov.

Preto si v novembri radšej sadnite s teplým čajom ku krbovým kachliam a vyhliadajte Sv. Martina (teraz už skôr vychutnávajte svätomartinské víno). Rýľ berte tento mesiac do ruky len v prípade nutnosti vyhĺbiť dieru pre novovysádzaný stromček či ker. Ako vás nabáda jeden z predchádzajúcich príspevkov.